Ekonomický motor únie sa zadrháva: Je Nemecko opäť chorým mužom Európy?

Nemecká ekonomika sa nemôže postaviť na nohy. Už dva štvrťroky po sebe sa hrubý domáci produkt (HDP) krajiny znížil a Nemecko sa tak podľa ekonómov dostalo do technickej recesie. V uplynulom štvrťroku sa HDP udržal na úrovni predchádzajúcich troch mesiacov, čo bol ale pravdepodobne len slabý záblesk nádeje.

Hospodársky prepad signalizujú všetky dôležité ukazovatele. Opätovne sa začína hovoriť o „chorom mužovi Európy“, ako krajinu označil už na prelome tisícročí britský ekonomický časopis The Economist, píše poľský denník Rzeczpospolita.

Titulok časopisu The Economist vtedy znamenal budíček pre nemeckú politiku, ktorá bola po rokoch po zjednotení Nemecka ešte oslnená ekonomicky úspešnými rokmi a odmietala akékoľvek reformy. Tie nakoniec uskutočnila vláda vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera (sociálni demokrati – SPD), okrem iného prostredníctvom reformy trhu práce známej ako Hartz IV v roku 2005.

O 14 rokov neskôr sa situácia oficiálne zmenila. Skupina ekonómov z Berlína a Londýna nazvala esej o stave nemeckej ekonomiky „Od európskeho chorého muža k ekonomickej superstar“. Teraz sa ale výrok o chorom mužovi Európy na stránky novín vracia.

Index mníchovského inštitútu Ifo, ktorý meria ekonomickú náladu v krajine a je zásadný pre hodnotenie výhľadu ekonomiky, vykázal v júli pokles už tretí mesiac po sebe. 9000 opýtaných manažérov zhodnotilo súčasnú situáciu svojich firiem aj výhľad na najbližších šesť mesiacov ako horší. „Situácia nemeckej ekonomiky sa zhoršuje,“ povedal šéf Ifo Clemens Fuest.

Klesne HDP Nemecka aj v aktuálnom štvrťroku?

Nielen výskumníci Ifo predpovedajú, že HDP v aktuálnom treťom kvartáli opäť klesne. Podľa hlavného ekonóma Commerzbank Jörga Krämera je situácia jasná. „Žiaľ, nie je nádej na zlepšenie,“ povedal Krämer agentúre Reuters.

Alexander Krüger zo spoločnosti Hauck Aufhäuser Lampe Privatbank to vidí rovnako. „Problém je v tom, že ekonomická produkcia sa stále pohybuje okolo úrovní pred pandémiou,“ myslí si Krüger. V iných krajinách, tiež v eurozóne, je pritom výroba už často vyššia.

„Nemecko jednoznačne zaostáva za európskym ekonomickým vlakom,“ povedal Jens-Oliver Niklasch z Landesbank Baden-Württemberg (LBBW).

A extrémne zle si krajina vedie nielen v rámci eurozóny, ale aj v porovnaní s inými priemyselne vyspelými krajinami. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) bude Nemecko tento rok jedinou veľkou krajinou, ktorej ekonomika klesne.

Pokles dopytu v priemysle

Najväčšie obavy teraz vyvoláva priemysel, ktorý bol pýchou krajiny. Predstavuje pomerne veľký podiel na HDP, okolo 24 percent, a dlhodobo trpí celosvetovým prepadom. Zníženie dopytu zo strany zahraničných zákazníkov pociťujú najmä odvetvia silne závislé od exportu, ako je strojárstvo a automobilový priemysel.

Očakávané oživenie dôležitého čínskeho trhu po pandémii covidu-19 nenastalo, pretože Číňania tiež radšej šetria. V súčasnosti sa nemecké výrobné spoločnosti stále spamätávajú z veľkého nahromadenia objednávok a obrovských problémov v dodávateľskom reťazci, ktoré sa navŕšili v dôsledku pandémie. Tieto objednávky by však mali byť čoskoro vybavené a nové prichádzajú čoraz menej často. Od marca do mája sa objednávky oproti predchádzajúcim trom mesiacom znížili o niečo vyše šesť percent.

Pokles nemeckej ekonomiky má mnoho príčin. Jednou z nich je menová politika centrálnych bánk. Strážcovia mien sa výrazným zvyšovaním úrokových sadzieb snažia obmedziť infláciu. To zvyšuje náklady na úvery pre podniky a spotrebiteľov. Taktiež sa tak brzdí stavebníctvo, ktoré je pre Nemecko dôležité, a klesá ochota firiem investovať. Účelom zvyšovania úrokových sadzieb je ale práve „spomalenie“ ekonomickej dynamiky.

S rovnakou situáciou sa pritom musia vysporiadať aj ďalšie krajiny eurozóny, ako je Francúzsko a Španielsko, ktoré sú na tom ale lepšie. „Všetci naši európski susedia majú dynamickejšie hospodárske cykly,“ hovorí Moritz Schularick, nový prezident Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW).

Obchodný model minulosti

Rozvoj nemeckej ekonomiky brzdia skôr problémy štrukturálneho charakteru. Kedysi úspešný obchodný model (dovoz lacnej energie – hlavne z Ruska – lacné materiály, ich spracovanie a export kvalitného drahého tovaru) už nefunguje. Niekoľko kríz v posledných rokoch (pandémia covidu-19, problémy dodávateľského reťazca, ruská vojna na Ukrajine a jej dôsledky) nemilosrdne odhalili slabiny nemeckého obchodného modelu. Ich zoznam je ale ešte dlhší. Podniky s vysokou spotrebou energie (a nie je ich málo) trpia vysokými nákladmi na energiu. Tí, ktorí presunuli výrobu, sa nevracajú. Drahá energia je však len jedným z problémov.

Aktuálna štúdia DZ Bank poukazuje predovšetkým na ohrozenie nemeckého sektora malých a stredných podnikov – bežne označovaného ako „chrbtica nemeckej ekonomiky“. Autori štúdie uvádzajú silný mix nevýhod: okrem cien energií sa spomína nedostatok špecializovanej pracovnej sily, ale tiež prehnaná byrokracia, vysoké dane a chátrajúca infraštruktúra vrátane prieťahov v procese digitalizácie.

Ďalším faktorom je starnutie populácie. Ako nedávno povedal prezident Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Peter Adrian agentúre DPA: „Takmer celej našej ekonomike chýba dôvera v ziskovosť investícií tvárou v tvár vysokým nákladom a niekedy aj protichodným predpisom v Nemecku.“

Budúcnosť je v nových priemyselných odvetviach

Možné východisko z tejto dilemy predstavuje Schularick v článku na webe IfW: „Ak sa Nemecko nechce stať ‚chorým mužom Európy‘ musí znovu odvážne nasmerovať svoje úsilie do priemyselných odvetví budúcnosti namiesto toho, aby za miliardy ustráchane udržiavalo energeticky náročné priemyselné odvetvia z minulosti.“

Schularick tiež tvrdí, že sa musia rýchlo odstrániť deficity a premárnené príležitosti z poslednej dekády. „Je čas riešiť čudnú zaostalosť vo všetkých digitálnych oblastiach, prudký pokles akcieschopnosti štátu, zaostalosť verejnej infraštruktúry a nedostatok životaschopnej stratégie, ako zlepšiť nedostatok bytov a podporiť imigráciu, aby sme čelili dopadom starnutia pracujúcej populácie,“ upozorňuje expert IfW.

Viac o téme: ceny energií , eurozóna , hrubý domáci produkt HDP , inflácia , Nemecko , pandémia covid-19 , priemysel , recesia , stavebníctvo , úrokové sadzby , úvery , vojna na Ukrajine

Súvisiace články

Aktuálne správy