oPeniazoch.sk, Redakcia
Éra zdražovania peňazí sa skončila. Niekoľko mesiacov očakávaný krok Európskej centrálnej banky smerom k zníženiu nákladov na požičiavanie si prišiel vo štvrtok. Bankári rozhodli o prvom znížení úrokových sadzieb za takmer päť rokov.
Európska centrálna banka (ECB) začala cyklus zvyšovania úrokových sadzieb ešte v júli 2022. Jej hlavným cieľom bolo dostať pod kontrolu zrýchľujúcu sa infláciu. To sa jej aj postupne darí a aktuálny krok k uvoľneniu menovej politiky by mal podporiť ekonomiku eurozóny.
Základné úrokové sadzby sa po štvrtkovom zasadnutí Rady guvernérov Európskej centrálnej banky znižujú o štvrť percentuálneho bodu. Hlavná úroková sadzba z refinančných operácií tak klesne na úroveň 4,25 percenta, úroková sadzba z depozitných operácií na úroveň 3,75 percenta a úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie sa zníži na 4,5 percenta.
Od úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky sa pritom odvíjajú aj úroky, ktoré platia z úverov obyvatelia krajín eurozóny. Znamená to teda, že postupne by sa mohlo znižovanie úrokov pretaviť aj do zlacňovania úverov na Slovensku.
Pozrite si tlačovú konferenciu po rokovaní Rady guvernérov ECB (naživo vo štvrtok 6. júna o 14:45)
"Na základe aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky je momentálne primerané po deviatich mesiacoch konštantných sadzieb zmierniť stupeň reštrikcie menovej politiky," konštatuje sa v správe Rady guvernérov ECB.
Bude podľa vás ECB pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb?
Od zasadania Rady guvernérov v septembri 2023 inflácia klesla o viac než 2,5 percentuálneho bodu a inflačný výhľad sa podstatne zlepšil. Zmiernila sa i základná inflácia, čo ďalej potvrdilo známky oslabovania cenových tlakov, a inflačné očakávania pri všetkých horizontoch klesli. Menová politika udržiava podľa centrálnych bankárov reštriktívne podmienky financovania. Tlmením dopytu a zachovávaním pevného ukotvenia inflačných očakávaní tak výrazne prispieva k znižovaniu inflácie.
Rastu cien sa nezbavíme
"Napriek pokroku dosiahnutému v posledných štvrťrokoch sú však domáce cenové tlaky vzhľadom na zvýšený mzdový rast naďalej výrazné a inflácia pravdepodobne zostane nad cieľovou úrovňou aj počas značnej časti budúceho roka," očakávajú bankári. Celková inflácia by mala dosiahnuť v priemere 2,5 percenta v roku 2024, 2,2 percenta v roku 2025 a tesne pod dve percentá by sa mala dostať v roku 2026.
Rada guvernérov tvrdí, že je odhodlaná zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 percentá v strednodobom horizonte. Menovopolitické sadzby bude udržiavať na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
Žiadne záväzky vopred
Ďalšie rozhodnutia bankárov o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Rada guvernérov sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.
Rada guvernérov zároveň potvrdila, že počas druhej polovice roka bude znižovať objem cenných papierov Eurosystému nadobudnutých v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív priemerným tempom 7,5 miliardy eur za mesiac. Postup redukcie portfólia PEPP bude zhruba v súlade s postupom uplatňovaným v prípade programu nákupu aktív.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš po rozhodnutí ECB očakáva, že sadzby ostanú zvýšené dlhší čas, resp. že dynamika uvoľňovania monetárnej politiky bude nižšia a to najmä kvôli vyššiemu odhadu inflácie a odolnejšej ekonomike. „Z nášho pohľadu bude ECB aj naďalej voliť opatrnejší postup a vo svetle novej prognózy možno očakávať, že je pravdepodobnejšie, že do konca roka 2024 uvidíme ešte dve zníženia, celkovo na úrovni 0,5 percenta. Sadzby bude ECB znižovať postupne a predvídateľne,“ dodáva Kočiš.
Vývoj na Slovensku bude závisieť aj od hospodárenia vlády
V nasledujúcom období tak možno podľa jeho slov očakávať, že dôjde vďaka postupnému uvoľňovaniu menovej politiky aj k pozvoľnému poklesu úrokových sadzieb, ktorý však môže byť vo svetle novej prognózy nižší, resp. rozložený do dlhšieho obdobia. „Na druhej strane vývoj úrokových sadzieb pre spotrebiteľov záleží od vývoja ceny tzv. „dlhých peňazí“ na trhu a zároveň od rizikovej prirážky Slovenska. Teda aj na úrokové sadzby bude v konečnom dôsledku výrazne vplývať to, ako sa dokáže financovať štát,“ upozorňuje analytik.
Ak ostanú zvýšené rizikové prirážky na slovenských štátnych dlhopisoch, tak v porovnaní s inými krajinami ostatnú zvýšené aj úrokové sadzby na slovenskom trhu a vývoj nebude odzrkadľovať dynamiku znižovania sadzieb ECB. „Vývoj sadzieb teda bude reflektovať najmä trhové podmienky,“ dodáva.
