Vďaka decembrovému schváleniu opatrení v rámci konsolidačného balíčka by v tomto roku malo do štátnej kasy pribudnúť viac ako 1,5 miliardy eur. Slováci však musia byť pripravení na vyššie dane, zníženie odvodu do druhého piliera či zrušenie obľúbeného dňa pracovného pokoja. Ktoré z opatrení vnímajú najnegatívnejšie a ktorým sú prekvapivo naklonení?
Ako vyplýva z prieskumu spoločnosti ResSolution pre web oPeniazoch.sk, Slovákom sa najmenej pozdáva zníženie príspevku do druhého dôchodkového piliera z 5,5 percenta na súčasný odvod vo výške 4 percent. V prieskume realizovanom v druhej polovici decembra uviedlo k tomuto konsolidačnému opatreniu odmietavý postoj dokopy až 47 percent respondentov. Naopak, podporu vyjadrila zníženiu odvodu iba pätina dopytovaných osôb. Tretina z 517 respondentov starších ako 15 rokov sa k tomuto opatreniu nevedela vyjadriť alebo uviedla svoj nestranný postoj.
Nechceme zníženie odvodov do druhého piliera ani zrušiť deň voľna
Podobne negatívne je vnímané aj zrušenie pracovného voľna na Deň Ústavy SR a to aj napriek tomu, že väčšiny Slovákov sa toto opatrenie v roku 2024 nedotkne, keďže 1. september pripadá na nedeľu. Tento krok nie je po chuti 43 percentám respondentov, z ktorých 32 percent ho určite nepodporuje a 11 percent skôr nepodporuje. V porovnaní so spomínaným znížením odvodu však zrušenie pracovného voľna získalo o niečo väčšiu podporu a to takmer na úrovni 30 percent.
-
Vláda sa chce dostať k peniazom bežných ľudí: Musí to byť výhodné pre štát aj obyvateľov, tvrdí minister Kamenický!
-
Dobré správy pre majiteľov elektromobilov: Google prichádza s užitočnými novinkami!
-
Kvóty na pohlavia v riadiacich funkciách majú byť u nás realitou: Dve známe firmy zrejme čakajú veľké rošády!
Ďalším, nie príliš populárnym opatrením je zvyšovanie zdravotných odvodov pre firmy a podnikateľov. Takéto opätovné zvyšovanie zaťaženia SZČO a spoločností nepodporuje dokopy takmer polovica opýtaných. Naopak, podporu si získalo toto opatrenie u menej ako pätiny respondentov a asi tretina sa k tomuto kroku nevedela vyjadriť alebo bola neutrálna.
Posledným, výraznejšie negatívne vnímaným opatrením je zvyšovanie správnych a súdnych poplatkov, ktoré by mali v novej výške začať platiť od 1. apríla 2024. Toto opatrenie podporuje 20 percent respondentov a nepodporuje dokopy 45 percent opýtaných. Celkovo kritickejší postoj majú respondenti aj ku zrušeniu daňového zvýhodnenia príjmov z investovania, zvyšovaniu daní z dividend či k zavedeniu bankového odvodu.
Podpora pre zvyšovanie daní na lieh či tabak prekvapila
Azda najväčším prekvapením je relatívne pozitívna reakcia respondentov na zvyšovanie spotrebnej dane z liehu či tabakových výrobkov. Pokiaľ ide spotrebnú daň z liehu, jej zvyšovaniu je naklonená viac ako polovica opýtaných a nepodporuje ho iba 22 percent. Ešte výraznejšiu podporu, na úrovni 65 percent, si získalo zvyšovanie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré, naopak, nepodporuje iba pätina respondentov. Zdá sa tak, že trend odporu k negatívnym externalitám, ako je alkohol či cigarety, aj naďalej rastie.
Stotožňujete sa s výsledkami prieskumu, čo sa týka názoru na vládnu konsolidáciu?
Z prieskumu taktiež vyplýva, že Slováci podporujú aj zvyšovanie DPH na alkohol v gastropodnikoch. Nikoho však asi neprekvapí, že to budú práve spotrebitelia, ktorí túto zvýšenú daň zaplatia, keďže je iba málo pravdepodobné, že podnikatelia v gastre si plánujú znižovať ziskové marže. Celkovú podporu si vyslúžili aj opatrenia ako predĺženie solidárneho odvodu pre Slovnaft, zníženie príspevku pre RTVS či zvýšenie hranice príjmov pre definíciu mikro-daňovníkov, na ktorých sa uplatňuje nižšia sadzba dane z príjmu.
