oPeniazoch.sk, TASR/red
Štátne dotácie detských obedov v materských a základných školách by podľa návrhu Sme rodina mali tento rok stáť rozpočet 110 miliónov eur. Predseda parlamentu Boris Kollár hovorí, že by to mali zaplatiť banky cez znovuzavedenie osobitného odvodu.
Dotácie na obedy detí v materských a základných školách sa majú od mája tohto roka obnoviť. Návrh na túto úpravu predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorej v 2. čítaní rokuje Národná rada (NR) SR.
Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur, ktoré budú podľa bývalého ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) rozpočtovo kryté.
Zaujímaš sa o ekonomiku? Vieš písať? Hľadáme práve teba.
Portál oPeniazoch.sk hľadá posily do svojho tímu. V prípade záujmu podrobnosti nájdeš na tejto webovej stránke.
„Navrhuje sa opätovné zavedenie plošného poskytovania dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa vzhľadom na neustále sa zvyšujúce životné náklady domácností s deťmi ako energie, potraviny a v poslednom období aj zvýšenie cien stravovania detí v školách z dôvodu úpravy finančných pásiem na nákup potravín na jedlo v školskej jedálni, ako aj režijných nákladov v školských jedálňach,“ vysvetlila Krištúfková.
Dotácia by mala predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude podľa návrhu musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni.
Záhadné „nové zdroje“
Matovič v reakcii vyhlásil, že takáto úprava je voči rodinám fér. OĽANO v minulosti kritizovalo možné vysoké náklady na dotácie na obedy. Došlo však k dohode s hnutím Sme rodina na ich krytí. „Dohodli sme sa, že tento návrh bude plne krytý novými zdrojmi, ktoré schválime spoločne,“ avizoval poslanec. Z tohto pohľadu je podľa neho návrh rozpočtovo zodpovedný a takto by sa malo postupovať aj v budúcnosti.
Predkladať takéto zásadné návrhy v parlamente na poslednú chvíľu je podľa poslanca Petra Cmoreja (SaS) nepekný zvyk. Jeho strana má k nemu viaceré otázky a ešte bude zvažovať podporu celej novely. Požiadal preto o posunutie hlasovania na neskorší termín. Jeho stranícky kolega Ondrej Dostál považuje pozmeňujúci návrh za tzv. prílepok, teda zmenu nesúvisiacu s pôvodným návrhom novely. Preto by sa o ňom nemalo ani hlasovať.
Zaplatia to nakoniec banky?
Kde by sa v rozpočte mohlo vyše sto miliónov eur na dotovanie obedov na školách napokon vziať však naznačuje najnovší vývoj v parlamente. V rámci diskusie k návrhu totiž tak predseda parlamentu Boris Kollár, tak aj poslanec za OĽaNO György Gyimesi avizovali, že medzi regulované subjekty zaťažené osobitným odvodom by sa mali zaradiť aj banky. Vyšší príjem z osobitného odvodu by mal pokryť aj náklady na dotácie na obedy, ktoré sa tento rok odhadujú na 110 miliónov eur.
Predseda parlamentu Boris Kollár avizoval, že banky by sa mali zaradiť medzi regulované subjekty zaťažené osobitným odvodom. Tým by sa mali v rozpočte vykryť náklady na dotácie na obedy na školách. Foto: TASR
Návrh by podľa Kollára v rámci koalície nemohli predložiť, pokiaľ by jeho výdavky neboli kryté. „Toto bude kryté novými zdrojmi, ktoré budeme ešte na tejto schôdzi schvaľovať. Bude to špeciálny bankový odvod, možno z poisťovní, neviem z čoho ešte všetkého. Plne to vykryje tento výdavok,“ vyhlásil.
Gyimesi: Banky budú medzi regulovanými subjektmi
Gyimesi avizoval, že predloží súvisiaci pozmeňujúci návrh, ktorým sa zabezpečí dodatočný príjem od bánk. „Budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň,“ doplnil bez bližších informácií.
Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý predložili poslanci hnutia OĽANO, parlament ešte vlani v novembri posunul do druhého čítania. Jeho definitívne prerokovanie sa však odvtedy posúvalo, navrhovatelia naposledy požiadali o zaradenie na marcovú schôdzu. Cieľom návrhu je rozšíriť okruh subjektov, ktorých sa osobitný odvod týka, banky však medzi nimi doteraz neboli.
