oPeniazoch.sk, Redakcia
Konsolidačné opatrenia za vyše 1,5 miliardy eur v budúcom roku zďaleka neboli posledné, ktoré môžeme od novej vlády očakávať. Kabinet Roberta Fica totiž ukázal prerobený návrh rozpočtu, podľa ktorého bude potrebné na požadované znižovanie schodku získať do štátnej kasy ďalšie miliardy eur.
Slovensko bude v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni necelých 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Oproti tohtoročným odhadovaným 6,5 percenta HDP by tak konsolidácia mala dosiahnuť niečo cez pol percenta výkonu ekonomiky. Schodok sa tak bude znižovať o minimum požadované rozpočtovými pravidlami.
Ide pritom už aj o výsledok vládou pripraveného konsolidačného balíčka za vyše 1,5 miliardy eur. Ministerstvo financií však v návrhu rozpočtu, ktorý predložilo na rokovanie tripartity, priznáva, že konsolidácia týmto zďaleka nekončí. Od roku 2025 už totiž polpercentné znižovanie schodku stačiť nebude. Slovensko bude zrejme zaradené do procedúry nadmerného deficitu a bude musieť konsolidovať minimálne o 1 percento HDP ročne. Teda dvojnásobným tempom, ako vláda plánuje v budúcom roku.
„Preto na rok 2025 je žiadúce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na 5 percent HDP, resp. 4 percentá HDP v roku 2026,“ konštatuje sa v návrhu rozpočtu. Do roku 2026 tak bude potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia v objeme 1,6 percenta HDP. Vo finančnom vyjadrení tak bude treba zlepšiť bilanciu rozpočtu až o 2,3 miliardy eur.
Progresívnejší daňový systém?
Načo sa teda majú Slováci pripraviť v ďalších rokoch? Konkrétne opatrenia zatiaľ nie sú známe. Faktom však je, že vláda môže ísť iba cestou zvyšovania príjmov, teda daní a odvodov, alebo cestou znižovania výdavkov, napríklad skresávaním sociálnych dávok, alebo prípadne aj dôchodkov, výdavkov na svoje priority, ministerstvá či úrady.
Ministerstvo financií žiadne konkrétne opatrenia nemenuje, naznačuje však, že sa opäť môžeme pripraviť aj na zmeny v daniach. „Vláda však avizuje zámer prijať ďalšie opatrenia smerujúce k progresívnejšiemu a spravodlivejšiemu daňovému systému. S rovnakým cieľom vláda pristúpi k dôkladným analýzam výdavkov celej verejnej správy,“ píše sa v návrhu rozpočtu.
Pôjde vláda v ďalších rokoch pri konsolidácii viac po zvyšovaní daní alebo po znižovaní výdavkov?
Avizovaný budúcoročný rozpočet so šesťpercentným schodkom počíta aj s už oznámenými konsolidačnými opatreniami. Ide najmä o zníženie odvodu do druhého piliera, zvýšenie zdravotných odvodov pre firmy a podnikateľov, zvyšovanie spotrebných daní z tabaku a alkoholu či bankovú daň a predĺženie špeciálnej dane pre Slovnaft. Tieto opatrenia majú v budúcom roku zlepšiť bilanciu rozpočtu o zhruba 1,5 miliardy eur.
Počet zamestnancov verejnej správy má stúpnuť
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu však avizuje, že časť konsolidácie sa v budúcom roku má udiať aj na strane výdavkov. Hovorí o viazaní 5 percent osobných výdavkov rozpočtových kapitol, znížení štátneho transferu verejnoprávnej RTVS či zrušení podpory zníženej koncovej ceny elektriny pre podniky. Súčasťou konsolidačných opatrení je aj nulová valorizácia platov vo verejnej správe v roku 2024. Faktom však je, že zamestnanci verejnej správy dostali valorizáciu predčasne už v septembri 2023.
Zaujímavosťou je, že návrh rozpočtu verejnej správy počíta s nárastom počtu zamestnancov verejnej správy v budúcom roku o takmer 12,5 tisíca osôb na takmer 452-tisíc ľudí. Ministerstvo to pripisuje najmä zvyšovaniu počtu ľudí v územnej samospráve vplyvom novely školského zákona. Faktom však je, že aj v ústrednej štátnej správe má pribudnúť viac ako 3800 osôb.
Vo finále tak majú osobné výdavky v rozpočte verejnej správy v budúcom roku dosiahnuť takmer 13 miliárd eur a medziročne majú stúpnuť o viac ako 15 percent. Osobné výdavky vo verejnej správe tak v budúcom roku zhltnú viac ako 21 percent celého rozpočtu.
