Toto je vládny recept na deravý rozpočet: Vyššie dane, ohlodaný druhý pilier aj zrušenie voľného dňa! (prehľad zmien)

, Redakcia

Ak ste si zvykli na pozvoľný začiatok školského roka a voľný 1. september, pomaly si odvykajte. Vláda Roberta Fica v rámci konsolidačných opatrení navrhla okrem iného aj zrušenie pracovného voľna počas Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Vláda sa však tiež rozhodla siahnuť na odvody do druhého dôchodkového piliera, zvyšovať zdravotné odvody pre firmy a podnikateľov a zaviesť avizovaný bankový odvod.

Slovensko dostalo v pondelok odpoveď na to, ako bude nová vláda konsolidovať nalomené verejné financie. Kabinet totiž schválil sériu opatrení, ktoré majú znížiť deficit verejných financií. Koalícia Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS sa pritom vybrala jednoznačne cestou zvyšovania príjmov. Takmer celý objem navrhnutých opatrení totiž pochádza zo zvyšovania daní, poplatkov či odvodov. Jediným škrtom vo výdavkoch je totiž zníženie rozpočtového príspevku verejnoprávnej RTVS.

Na čo konkrétne sa teda majú ľudia a firmy pripraviť? Prinášame prehľad zmien s komentárom, ktorý k nim pridalo Ministerstvo financií SR.

Zvyšovanie súdnych a správnych poplatkov

Valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54%), nakoľko náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). Predmetná valorizácia bude implementovaná prevádzkovateľom systému eKolok – Slovenskou poštou a. s. na základe úpravy číselníka služieb. Okruh a spôsob poskytovania služieb zostane zachovaný. Za ktoré správne poplatky si priplatíme?

Zmeny v zákone o dani z príjmov

Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa zvyšuje sadzba zrážkovej dane z dividend zo 7 % na 10 %. Zvýšenie sadzby sa týka dividend vyplatených zo ziskov za roky 2023 a neskôr. Dividendy zo ziskov spred roka 2023 budú naďalej zdaňované 7-percentnou sadzbou.

Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa ruší oslobodenie a daňové zvýhodnenie v prípade neregulovaných cenných papierov (CP), podielových listov a výnosov z predaja kryptomeny, ktoré malo začať platiť od 1. januára 2024.

Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa zavádza minimálna výška dane z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. straty. Výška minimálnej dane je v závislosti od ročného obratu. Aká bude minimálna daň pre firmy?

Zvýšenie hranice zdaniteľných príjmov pre klasifikáciu mikrodaňovníkov zo 49,7 na 60 tisíc eur.

Súčasne platná legislatíva klasifikuje mikrodaňovníkov, ktorých daňová sadzba je znížená na 15 %, ako fyzické alebo právnické osoby, ktorých ročný zdaniteľný príjem nepresiahol hodnotu 49,7 tis. eur. S účinnosťou od 1. januára 2024 bude táto hranica navýšená na 60 tis. eur. Opatrenie zasiahne približne 15 000 subjektov a náklady spojené s opatrením sa predpokladajú vo výške 4,6 mil. eur v roku 2024.

Zvyšovanie spotrebnej dane z tabaku

S účinnosťou od 1. februára 2024 a od 1. februára 2026 sa zvyšujú sadzby spotrebných daní z tabakových výrobkov. Sadzby z cigariet sa zvyšujú tak, aby konečné ceny spotrebiteľského balenia cigariet vzrástli o 40 centov v obidvoch rokoch. Zvyšujú sa aj sadzby z bezdymových tabakových výrobkov a z tabaku. Sadzba z cigár a cigariek sa zvyšuje až v roku 2026.

Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa zvyšuje sadzba DPH v sektore gastro na alkoholické nápoje z 10 % na 20 % (dochádza k zúženiu rozsahu zníženej sadzby DPH pre stravovacie a reštauračné služby o alkoholické nápoje).

Zvyšovanie spotrebnej dane z alkoholických nápojov

Zdaňovanie alkoholického nápoja, ktorým je lieh. S účinnosťou od 1. januára 2024 sa zvyšuje základná ako aj znížená sadzba dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Nové sadzby vzrastú oproti súčasným sadzbám o 6,2 %, základná sadzba na 1 490,40 eura/hl a., znížená sadzba na 745,20 eura/hl a.

Zavedenie bankového odvodu

Rozširuje sa osobitný odvod (OO) z podnikania v regulovaných odvetviach aj na ostatné subjekty s licenciou NBS a pre banky navyše zavádza osobitnú sadzbu odvodu vo výške 30 % v roku zavedenia. Osobitná sadzba pre banky bude postupne každoročne klesať až na úroveň 15 % v roku 2027. Od roku 2028 sa už osobitná sadzba pre banky nebude uplatňovať, avšak banky budú podliehať štandardnej sadzbe osobitného odvodu.

Predĺženie špeciálneho zdanenia Slovnaftu

Opatrenie sa týka právnických osôb podnikajúcich v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Tieto subjekty odvedú tzv. solidárny príspevok vo výške 70 % nadzisku oproti priemernému zisku v rokoch 2018 až 2021 zvýšenému o 20%. Opatrenie tak ostáva v rovnakom znení ako v roku 2023.

Zvyšovanie zdravotných odvodov

Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre

  1. zamestnávateľa z 10 % na 11 %, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5 % na 5,5 % z vymeriavacieho základu,
  2. samostatne zárobkovo činnú osobu z 14 % na 15 %, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
  3. tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.

Zrušenie pracovného voľna na Deň Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra

Slovensko má najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku.

Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Znamená to pomôcť zvýšiť počet odpracovaných hodín a aj zamestnanosť. Toto štrukturálne opatrenie by sa malo trvalo premietnuť do mierne vyššej mzdy, daňovo-odvodových príjmov z práce a následne v celej ekonomike. Návrh predpokladá zrušenie 1. septembra ako štátneho sviatku.

Zníženie odvodu do druhého piliera

Navrhuje sa zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v zákone o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Súhlasíte s vládou schváleným konsolidačným balíčkom?

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa navrhuje trvalé zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na 4 % z vymeriavacieho základu sporiteľa. Aktuálne odvod predstavuje 5,5 % z vymeriavacieho základu a podľa súčasnej legislatívy sa mal v nasledujúcich rokoch naopak zvyšovať až na 6 % v roku 2027.

Zníženie príspevku pre RTVS

Nárokovateľný príspevok sa aktuálne v zmysle platnej legislatívy poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,17 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.

Navrhovanou zmenou zákona sa rieši zníženie percentuálneho podielu z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čo by predstavovalo zachovanie porovnateľnej úrovne príjmov so štandardnými príjmami RTVS predchádzajúcich rokov.

Cieľom právnej úpravy je zmiernenie tempa rastu nárokovateľného príspevku primerane k úrovni rozpočtovaných príjmov RTVS v predchádzajúcich rokoch (príjmy z úhrad za služby verejnosti a zo zmluvy so štátom).

Celková predpokladaná úspora, resp. zníženie sumy nárokovateľného príspevku poskytovaného Ministerstvom kultúry SR predstavuje v roku 2024 54,8 mil. eur, v roku 2025 59,9 mil. eur a v roku 2026 63,7 mil. eur.

Viac o téme: banková daň , dane , konsolidácia verejných financií , Ministerstvo financií SR MF , odvody , vláda

Súvisiace články

Aktuálne správy