oPeniazoch.sk, Redakcia
Zahraničný obchod Slovenska bol po troch mesiacoch tohto roka v pluse vyše 800 miliónov eur. To sú najlepšie čísla za posledné roky. Veľkým faktorom tohto vývoja sú aj klesajúce ceny energetických surovín. Tie pritom stále vo veľkom dovážame z Ruska.
Len tri krajiny sveta dovážajú v peňažnom vyjadrení viac ropy, plynu a uhlia zo sankciami zavaleného Ruska ako Slovensko. Pred nami je podľa dát Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) iba Čína, India a Turecko.
Slovensko podľa týchto údajov doviezlo z Ruska od začiatku roka do 4. mája ropu a zemný plyn za 1,665 miliardy eur. Väčšinu pritom tvoril dovoz ropy v objeme cez 1 miliardu eur. Zemný plyn z Ruska na Slovensko putoval v hodnote 609 miliónov eur. Uhlie podľa týchto údajov z Ruska nedovážame.
Pred nami tak boli v dovozoch ruských energetických surovín iba Turecko s celkovým importom v sume vyše 7,8 miliardy eur či India s takmer 10 miliardami eur. Absolútnym lídrom v dovozoch ropy, zemného plynu a uhlia z Ruska bola doposiaľ v tomto roku podľa očakávania Čína s celkovým importom v sume takmer 20 miliárd eur. Vo všetkých troch krajinách pritom dominoval dovoz ruskej ropy, tak ako aj v prípade Slovenska.
Na Slovensko stále prúdi ruská ropa aj plyn
Ruské energetické suroviny tak stále tvoria významnú časť slovenského importu. Do značnej miery za to môže aj výnimka zo sankcií pre Slovnaft na spracovanie ruskej ropy. Produkty z nej môže totiž aj po 5. februári vyrábať pre slovenský trh a taktiež vyvážať do Česka a dokonca aj na Ukrajinu.
Na Slovensko naďalej prúdi aj ruský plyn plynovodom cez Ukrajinu. Podľa údajov spoločnosti eustream sa aktuálne cez stanicu vo Veľkých Kapušanoch pumpuje na Slovensko od 30 do 40 miliónov metrov kubických zemného plynu denne.
Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu tak v januári a februári tohto roka tvorili dovozy energetických komodít z Ruska na Slovensko zhruba polovicu celkových objemov. Faktom však je, že ceny energií na trhoch sú čoraz priaznivejšie a tak v peňažnom vyjadrení klesá aj objem dovozov z Ruska.
Pokles dovozov sa však potvrdzuje aj na medziročnej báze. Kým v januári minulého roku sme z Ruska doviezli energetické suroviny za takmer miliardu eur, vo februári za vyše 800 miliónov eur, tento rok to už bolo iba za necelých 600 miliónov eur v januári, resp. 500 miliónov vo februári.
Podstatným faktorom tohto vývoja je však cena. Tá totiž po ruských machináciách na európskom trhu prudko rástla už začiatkom minulého roka tak v prípade ropy ako aj plynu, teda týždne pred samotnou inváziou na Ukrajinu. Aktuálne sú pritom ceny týchto komodít už nižšie ako pred vojnou.
Automobilky vyvážajú na plné obrátky
To nahráva aj slovenskej obchodnej bilancii. Tá sa po období defictov dostáva v tomto roku do plusu. Okrem lacnejších energonosičov však za to môže aj zotavovanie kľúčového priemyslu pre našu ekonomiku, a to výroby automobilov. Objem exportu automobilov zo Slovenska totiž v marci medziročne stúpol až o štvrtinu.
„Živá aktivita v automobilovom priemysle síce tlačila nahor aj dovoz vstupov, toto bolo vyvážené vplyvom nižšieho nominálneho objemu dovozu v kategórii minerálnych palív, mazív a príbuzných materiálov. Upokojenie situácie na energetických trhoch tak už citeľne vidíme aj v našich dátach, keďže ceny komodít výraznejšie klesajú,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Celkovo tak tieto dva kľúčové faktory, teda pokles cien energií a oživenie výroby automobilov, poslali zahraničný obchod Slovenska v marci podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR do kumulatívneho prebytku od začiatku roka v objeme cez 800 miliónov eur. Podľa Horňáka je to výrazne lepší výsledok, ako ekonómovia očakávali.
Možno preto predpokladať, že svižné oživenie exportu automobilov zo Slovenska by sa mohlo podpísať aj pod rýchlejší rast slovenského hospodárstva ako takého. Už čoskoro však tento pozitívny vývoj môže narušiť spomalenie globálnej ekonomiky v prostredí zvyšovania úrokových sadzieb a boja s vysokou infláciou.
„Výraznejšie a trvalejšie oživenie exportu bude závisieť od oživenia ekonomickej aktivity na hlavných exportných trhoch, najmä teda tom európskom, čo by mohlo nastať v závere tohto roka, resp. v roku 2024,“ predpovedá analytik Slovenskej sporiteľne. Faktom však je, že v marci exportu automobilov výrazne pomáhal aj mimoeurópsky trh. Otázkou je, či takýto vývoj pretrvá aj do ďalších mesiacov. „Či ide o krátkodobý výkyv alebo dlhodobý trend ukážu až ďalšie dáta,“ dodal Horňák.
Ako sa vyvíjal zahraničný obchod Slovenska v prvom štvrťroku?
Zahraničný obchod Slovenska v marci podľa predbežných údajov dosiahol prebytok 804 miliónov eur, bol tak najvyšší od októbra 2020. Za celý prvý štvrťrok dosiahol prebytok obchodnej bilancie 818 miliónov eur,zatiaľ čo v rovnakom období vlaňajška bola obchodná bilancia v schodku 1,14 miliardy eur, informuje agentúra ČTK.
Marcový výsledok zahraničného obchodu Slovenska ovplyvnil vyšší vývoz automobilov a lietadiel; automobilový priemysel je hlavným motorom ekonomiky krajiny. Znížila sa naopak hodnota dovozu energetických komodít.
Export v marci rástol dvojciferným tempom, keď sa dostal na 10,2 miliardy eur. Jeho hodnota bola podľa štatistikov najvyššia za posledné desaťročie. Dovoz do krajiny sa v medziročnom porovnaní po prvý raz po dvoch rokoch znížil, a to o 2,1 percenta.
Vlani sa obchodná bilancia Slovenska prepadla do rekordného deficitu 4,3 miliardy eur. Výsledok ovplyvnila hodnota dovážaných energetických komodít, ktoré vlani na burzách výrazne zdraželi.
