Havária, za ktorú platíme dodnes: V účtoch za elektrinu sa doteraz skladáme aj na likvidáciu atómky zo 70-tych rokov

, Redakcia

Neúspešný pokus bývalého režimu o vybudovanie a prevádzkovanie jadrovej elektrárne využívajúcej prírodný neobohatený urán bol ekonomickým fiaskom. Atómová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach vyrobila v 70-tych rokoch minulého storočia za päť rokov toľko elektriny, ako jeden blok v Mochovciach vyprodukuje za tri mesiace. Na jej likvidáciu sa pritom v účtoch za elektrinu skladáme všetci dodnes, upozorňuje Útvar hodnoty za peniaze.

Atómová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach bola vôbec prvým jadrovým zdrojom v bývalom Československu. Išlo o experimentálnu elektráreň, ktorá mala otestovať možnosti využívania prírodného neobohateného uránu. Elektrinu vyrábala v rokoch 1972 až 1977. Neslávne známa elektráreň sa pritom do histórie zapísala najmä svojimi tragickými nehodami, ktoré sa bývalý režim snažil pred obyvateľstvom ututlať.

Práve koncom minulého roka si energetici na Slovensku pripomínali 50 rokov od jej spustenia, o čom sme písali aj v našom článku. Elektrinu však vyrábala iba necelých päť rokov. Po havárii, ktorá podnik ležiaci neďaleko Trnavy postihla vo februári 1977, totiž elektráreň odstavili. Jej budova, ktorá dodnes stojí vedľa novších blokov, tak pripomína neslávnu etapu jadrového výskumu.

Prvá vážna nehoda pritom experimentálnu elektráreň postihla v roku 1976. Kvôli problému pri zavážaní kazety s palivom začal unikať jedovatý a navyše rádioaktívny plyn. Výsledkom bolo úmrtie pracovníkov obsluhy. Údajne kvôli zamknutým únikovým dverám pre časté krádeže. Osudnou sa atómke však stala až druhá nehoda o rok neskôr, kedy sa vplyvom ľudského faktora dokonca roztavila čast konštrukcie reaktora.

„Keďže oprava by bola pridrahá, vláda sa rozhodla elektráreň uzavrieť,“ pripomínajú analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Štiepnu reakciu v reaktore, ktorého inštalovaný výkon bol iba 150 megawattov, zastavili v máji 1979. To už ale susedstve fungoval oveľa novší a výkonnejší reaktor novej elektrárne V1 a spustenie ďalšieho sa pripravovalo. Ich výstavbu si môžete pozrieť v galérii.

Výstavba blokov elektrárne V1 v susedstve havarovanej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach

Za svoju životnosť pritom elektráreň A1 podľa UHP dodala do siete iba 916 gigawatthodín elektriny, čo pre porovnanie jeden blok v Mochovciach vyrobí za tri mesiace. Vážne poškodenie reaktora však zároveň znamenalo aj veľmi drahé vyraďovanie elektrárne. „Na základe verejne dostupných dát sme cenu celej likvidácie odhadli na vyše 1,5 miliardy eur v stálych cenách roku 2023, čo je asi štvrtina celého Plánu obnovy a odolnosti,“ vypočítali analytici ÚHP.

Na vysoký účet sa skladáme všetci

Každá megawatthodina elektriny vyrobenej v elektrárni A1 tak napokon vyjde na 1500 eur len na jej vyradenie. To je desaťnásobne viac aj v porovnaní s aktuálnou vysokou cenou elektriny na trhu, ktorá sa pohybuje na úrovni zhruba 150 eur za megawatthodinu.

Likvidácia elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach pritom doteraz prebieha a skladáme sa na ňu všetci. „Náklady hradia všetci spotrebitelia elektriny v konečných cenách elektriny vo forme odvodu do Národného jadrového fondu,“ dodávajú analytici ÚHP s tým, že priemerná domácnosť tak prispieva na uzavretie elektrárne A1 sumou približne 8 eur ročne.

Jej likvidáciu má pritom na starosti štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS). Celý proces kontinuálneho vyraďovania jadrovej elektrárne A1 sa odštartoval získaním povolení dozorných orgánov v roku 1999. Je rozdelený do piatich etáp s časovým harmonogramom ukončenia do roku 2033.

Viac o téme: atómové elektrárne , Atómové elektrárne Bohunice EBO , Atómové elektrárne Mochovce EMO , ceny energií , elektrina , jadrové elektrárne , likvidácia , Národný jadrový fond NJF , Útvar hodnoty za peniaze ÚHP

Súvisiace články

Aktuálne správy