oPeniazoch.sk, ČTK/red
Slovensko aktuálne netrpezlivo očakáva niekoľkokrát odkladané spustenie tretieho bloku v atómovej elektrárni v Mochovciach. Je to práve v období, kedy si energetici pripomínajú 50 rokov od naštartovania prvej atómovej elektrárne na našom území. Aká bola história atómovej energetiky na Slovensku?
Prvá atómová elektráreň na vtedajšom československom území sa rodila dlho a ťažko. Reaktor, v ktorom sa reťazová reakcia prvýkrát rozbehla koncom októbra 1972 a na energetickú sieť bola napojená 25. decembra toho istého roku, ale v Jaslovských Bohuniciach slúžil na výrobu elektriny necelých päť rokov. Po havárii, ktorú podnik ležiaci neďaleko Trnavy postihla vo februári 1977, totiž elektráreň odstavili. Jej budova, ktorá dodnes stojí vedľa novších blokov, tak pripomína neslávnu etapu jadrového výskumu.
Pôvodná myšlienka pritom nebola úplne zlá – v Jaslovských Bohuniciach totiž od konca 50. rokov vznikal reaktor, ktorý by dokázal využívať ako palivo neobohatený urán, dodávaný z českých baní. Už na samotnom vývoji tohto kľúčového zariadenia sa navyše významnou mierou podieľali aj československí odborníci, samozrejme v spolupráci so sovietskymi kolegami. Nakoniec sa ale ukázalo, že koncepcia reaktora, s ktorou nemali príliš skúseností ani v Sovietskom zväze, nie je práve bezpečná.
Havárie v Jaslovských Bohuniciach
Možnosť dopĺňať palivo za prevádzky, ktorá sa spočiatku zdala byť veľkou výhodou použitého riešenia, totiž vyústila do oboch vážnych havárií, ktoré elektráreň zvanú A-1 postihli. Pri prvej z nich v januári 1976 dokonca zahynuli dvaja muži z obsluhy. Kvôli zle namontovanej zátke sa vtedy nepodarilo uzavrieť zavážanú kazetu s palivom, tá pod tlakom oxidu uhličitého používaného na chladenie reaktora vyletela do výšky a do haly elektrárne sa začal valiť jedovatý a navyše rádioaktívny plyn.
Dvojici technikov sa síce takmer podarilo uniknúť, osudným sa im ale stal zamknutý únikový východ, ktorý vedenie podniku dalo zablokovať kvôli častým krádežiam. Nehodu, ktorá bez hrdinstva a nasadenia životov ďalších zamestnancov elektrárne mohla dopadnúť oveľa horšie, ale komunistický režim pred verejnosťou utajil. Ľudia v Československu sa napokon nedozvedeli ani o oveľa horšej havárii, ktorý sa stala o rok neskôr a kvôli ktorej bola nakoniec elektráreň koncom 70. rokov definitívne uzavretá.
Osudným udalostiam z 22. februára 1977 sa pritom – podobne ako prvému nešťastiu – dalo predísť, stačilo vlastne len trochu viac dôkladnosti. V jednom z palivových článkov, pripravených na zasunutie do reaktora, sa totiž roztrhlo vrecúško s gélom, ktorý pohlcoval vlhkosť (podobný tomu, ktorý poznajú ľudia, čo si kupujú napríklad topánky). Zamestnanci elektrárne však nepozbierali všetku rozsypanú hmotu a zvyšný gél nakoniec po zavezení paliva upchal chladiace kanály.
Kvôli tomu sa začal palivový súbor prehrievať, teplom sa dokonca roztavila časť konštrukcie reaktora a do primárneho aj niektorých častí sekundárneho okruhu unikla rádioaktivita. Na sedembodovej medzinárodnej škále závažnosti jadrových udalostí bola nehoda označená štvrtým stupňom. Tentoraz našťastie nebol nikto zranený, havária ale znamenala pre prvý československý elektrárenský reaktor definitívny koniec. Štiepnu reakciu v ňom zastavili v máji 1979.
Nový a výkonnejší reaktor
To už ale v bezprostrednom susedstve fungoval reaktor nový, oveľa výkonnejší ako 150 megawattový zdroj v elektrárni A-1. Druhý a tretí (ten bol pripojený k sieti v marci 1980) bohunický reaktor, každý s výkonom 440 MW, sa začali stavať na jar 1972 na základe sovietskej technológie a ako palivo im slúžil obohatený urán, dodávaný zo Sovietskeho zväzu. Hoci boli považované za možné bezpečnostné riziko už koncom socialistickej éry, dodávali elektrinu viac ako štvrťstoročie.
Štyri bohunické bloky – tretí a štvrtý pribudli v polovici 80. rokov – sa tiež preto stali dôležitým bodom počas rokovaní o slovenskom vstupe do Európskej únie. Nakoniec sme sa zaviazali vypnúť dva staršie bloky ešte pred skončením ich technickej životnosti. Ani po odstavení spomínaných dvoch blokov v rokoch 2006 a 2008 ale lokalita Jaslovských Bohuníc neosirela a predpokladá sa, že dva zvyšné reaktory budú elektrickú energiu dodávať až do rokov 2044 a 2045.
Slovenské elektrárne okrem dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach prevádzkujú aj dva reaktory v jadrovej elektrárni Mochovce, ktorá leží asi 60 kilometrov smerom na juhovýchod. Pripravuje sa tiež plné spustenie už dostavaného tretieho bloku v Mochovciach. Právoplatné povolenie od úradov získal tento rok v septembri, keď sa tiež začalo zavážanie paliva. Nový blok s výkonom 471 megawattov po nábehu do plnej prevádzky, čo bude zrejme v budúcom roku, pokryje 13 percent spotreby elektriny na Slovensku a krajina sa stane sebestačnou vo výrobe prúdu. Životnosť bloku je plánovaná najmenej na 60 rokov.
Pohľad na jadrovú elektráreň Mochovce 6. decembra 2022. Foto: TASR
Spustenie prevádzky štvrtého bloku elektrárne sa podľa skorších informácií očakáva dva roky po spustení tretieho bloku. Atómové elektrárne majú už dnes na Slovensku najväčší podiel na výrobe elektrickej energie, dlhodobo dodávajú v krajine vyše polovicu vyprodukovanej elektriny.
