oPeniazoch.sk, ČTK
Angličania a Francúzi boli po stovky rokov veľkými rivalmi, v 20. storočí ale dokázali nájsť spoločnú reč, a to nielen počas vojen. Spolupracovali napríklad v leteckom priemysle, kde ich partnerstvo dalo vzniknúť aj elegantnému nadzvukovému Concordu, a dopravy sa týkal tiež jeden z najväčších stavebných projektov v dejinách Európy, tunel pod Lamanšským prielivom. Otvorili ho 6. mája 1994 vtedajšia britská kráľovná Alžbeta II. a francúzsky prezident François Mitterrand.
Po šiestich a pol rokoch budovania sa tak podarilo dotiahnuť do konca projekt, ktorého začiatky možno vystopovať ďaleko do minulosti. Už v roku 1802 napríklad francúzsky inžinier Albert Mathieu vypracoval pre Napoleona návrh podmorského spojenia pre povozy, ktorý počítal s umelým ostrovom uprostred prielivu určeným pre občerstvenie koní aj cestujúcich. Z plánu ale nič nebolo, rovnako ako z projektov, s ktorými prišli Briti aj Francúzi v druhej polovici 19. storočia za vlády Napoleona III.
Tunel pod kanálom La Manche, ktorého sa niektorí Briti obávali kvôli možnosti, že by umožnil ľahký prienik nepriateľskej armády, znovu prišiel na pretras po prvej svetovej vojne. Avšak opäť zostalo len pri návrhoch a plánoch. Tie sa začali naberať konkrétnejšie obrysy v 50. rokoch a 60. rokoch, keď došlo okrem iného na geologický prieskum dna. Kvôli politickým zmenám na britskej strane sa ale v polovici 70. rokov minulého storočia prípravy na tunele opäť zastavili.
Uvažovali aj o visutom moste či umelých ostrovoch
Nový impulz prišiel až po tom, ako sa v máji 1979 do čela britskej vlády postavila Margaret Thatcherová, ktorá sa v tandeme s francúzskym prezidentom Françoisom Mitterrandom (úradu sa ujal v máji 1981) stala veľkým zástancom spojenia oboch krajín. Zo štyroch uvažovaných variantov – od železničného tunela cez visutý most, tunel medzi umelými ostrovmi kombinovaný s mostmi alebo tunel určený aj autám – nakoniec vzišiel víťazne čisto železničný, už kvôli bezpečnosti premávky.
Stavbári, ktorí tunely hĺbili z oboch strán zároveň, sa prvýkrát stretli 1. decembra 1990 o 12:12 hod., a to v servisnom tuneli, 22,3 kilometra od Británie a 15,6 kilometra od Francúzska. Severný železničný tunel bol prerazený koncom mája 1991, južný potom o mesiac neskôr, nasledovali dokončovacie práce a v máji 1994 slávnostné otvorenie. Na stavbe sa podieľalo za ten čas celkovo okolo 10 000 ľudí.
Kráľovná Alžbeta II. si vlakom odviezla aj čierny Rolls-Royce
Zo súpravy, ktorá 6. mája 1994 do Coquelles pri Calais prišla podmorským tunelom z Veľkej Británie, vystúpila kráľovná Alžbeta II., aby cestu späť absolvovala spoločne s VIP pasažierom vlaku z Paríža, ktorým nebol nikto iný ako vtedajší francúzsky prezident François Mitterand. Do britského Folkestone pri Doveri, kde sa nachádza britský terminál, sa zviezli spolu s čiernym kráľovským Rolls-Royce špeciálnym vlakom pre prepravu automobilov, a demonštrovali tak ďalší zo spôsobov, ako bude podmorská cesta využívaná. Potom trvalo ešte niekoľko mesiacov, kým v tuneli pod Lamanšským prielivom začali pravidelne premávať vlaky.
Eurotunel, ktorý teraz prevádzkuje spoločnosť Getlink (predtým Groupe Eurotunnel), je najdlhší podvodný tunel na svete, meria 50 kilometrov a 37 kilometrov vedie pod Lamanšským prielivom. Vedie asi 40 metrov pod morským dnom. Unikátnu podmorskú stavbu tvoria dva rovnaké, 30 metrov vzdialené tunely, ktoré sú každých 375 metrov prepojené so služobným tunelom.
Tunelom prechádzajú tri druhy súprav. Jedna preváža nákladné aj osobné automobily alebo autobusy (vrátane ich pasažierov) medzi terminálmi na koncoch tunela, ďalšia je určená len na prepravu nákladu a posledná je potom rýchlovlak, ktorý spája Londýn s Parížom, Bruselom alebo Amsterdamom. Cesta medzi a britskou a francúzskou metropolou trvá len dve a štvrť hodiny a vlak tu s úspechom konkuruje leteckej preprave.
LeShuttle Freight spolu s nákladnými vlakmi každoročne prepravia 26 percent obchodu medzi oboma krajinami
Kyvadlová doprava LeShuttle prepraví ročne podľa internetových stránok prevádzkovateľa tunela v priemere desať miliónov cestujúcich a EuroStar ďalších 11 miliónov. Už 30 rokov je Eurotunel tiež efektívnou službou pre ekonomiky daných krajín. Železničná kyvadlová nákladná doprava LeShuttle Freight spolu s nákladnými vlakmi, ktoré využívajú tunel pod Lamanšským prielivom, každoročne prepraví 26 percent hodnoty obchodu medzi Francúzskom a Britániou.
Od otvorenia sa však tunel potýkal s ekonomickými problémami, dôvodmi boli prekročené náklady, aj príliš optimistické odhady príjmov z prevádzky. Zadlženie prevádzkujúcu firmu doviedlo takmer k bankrotu, pred ktorým ju zachránila reštrukturalizácia, ktorá v roku 2007 znížila zadlženie na polovicu. V ďalších rokoch sa hospodárenie tunela stabilizovalo a dokázalo sa vyrovnať ako s dôsledkami hospodárskej krízy, tak napríklad ťažkosťami, ktoré priniesli pokusy migrantov dostať sa do Británie, vystúpenia Británie z EÚ alebo blokádami francúzskych rybárov. Tržby prevádzkovateľa tunela vlani vzrástli oproti roku 2022 o 14 percent na 1,8 miliardy eur.
