Stabilný a výkonný finančný sektor patrí medzi základné určujúce znaky, ktoré nielen dokresľujú obraz vyspelého trhového hospodárstva, ale predstavujú aj záruku jeho ďalšieho rozvoja. Medzi kľúčové menovatele ďalšieho priebehu a naplnenia základných cieľov ekonomickej transformácie na Slovensku je preto potrebné s určitosťou počítať aj budúci vývoj na kapitálovom trhu.
Stabilný a výkonný finančný sektor patrí medzi základné určujúce znaky, ktoré nielen dokresľujú obraz vyspelého trhového hospodárstva, ale predstavujú aj záruku jeho ďalšieho rozvoja. Medzi kľúčové menovatele ďalšieho priebehu a naplnenia základných cieľov ekonomickej transformácie na Slovensku je preto potrebné s určitosťou počítať aj budúci vývoj na kapitálovom trhu.
V podmienkach relatívne malého ekonomického rozsahu a obmedzenej schopnosti našej ekonomiky financovať svoj rozvoj z vnútorných zdrojov, musí byť tento sektor schopný preukazovať svoju transparentnosť a efektivitu aj v súvislosti s postupujúcou globalizáciou na svetových finančných trhoch. Len efektívny, likvidný a transparentný kapitálový trh môže byť totiž v meniacich sa podmienkach zárukou na prílev zahraničných investícií do akejkoľvek ekonomiky, portfóliových i priamych dlhodobo orientovaných. Slovenský finančný sektor a ani kapitálový trh nedosahuje v tejto chvíli parametre, na základe ktorých by sa dalo hovoriť o jeho bezproblémovej schopnosti plniť svoje rozhodujúce funkcie.
Úradu sa napriek neľahkým podmienkam podarilo zabezpečiť výkon všetkých činností v súlade s požiadavkami zákona.
V marci 2000 vyšlo prvé číslo vestníka Úradu pre finančný trh (ÚFT), ktoré okrem iného obsahovalo aj zoznamy všetkých subjektov dozorovaných úradom. Intenzívne sa pracuje na prvej správe o činnosti za rok 2000 a analýze sa aktuálny stav na kapitálovom trhu, ako aj o poisťovníctve v Slovenskej republike, ktorá bude koncom júna predložená vláde a potom sa zverejní.
Samostatným prínosom na vnímanie transparentnosti finančného trhu a posilnenie dôvery investorov by sa v prípade jeho širšieho akceptovania mal stať Kódex správy a riadenia spoločností, ktorý vychádza z princípov OECD.
Mimoriadne dôležité je dobudovanie štruktúry úradu tak, aby bol schopný postupne prejsť na využívanie efektívnejších foriem regulácie trhu. Úlohou regulátora je vytvoriť predpoklady na minimalizáciu systémových rizík. Tento princíp má vplyv aj na zmenu v spôsobe výkonu dozoru. Tradičná metóda založená na zistení nedostatkov, ktoré už nastali, respektíve dozor na mieste, sa dostáva do doplnkovej polohy. Hlavný význam nadobúda zmenšovanie rizika na trhu.
Dá sa to dosiahnuť jeho reguláciou a štandardizáciou podmienok prístupu na trh a pravidiel podnikania na trhu.
Dôraz kladieme na vytvorenie takzvaného early warning systému, ktorý bude založený na analyzovaní trhu ako celku, ako aj jednotlivých subjektov s cieľom identifikovať vývoj, ktorý by mohol viesť k vzniku rizika. Prevencia by sa teda mala uprednostňovať pred represiou.
Samozrejme, spomenuté aktivity realizuje úrad na pozadí priebežne prebiehajúcej kontrolnej a povoľovacej činnosti a jej výsledkov, ktorá je založená na momentálne platnej legislatíve.
Predpokladom kompetenčného a kapacitného posilnenia Úradu pre finančný trh, ktoré urobí slovenského regulátora plne porovnateľným s jeho ekvivalentmi v zahraničí, je vytvorenie novej legislatívy.
Základným cieľom je v súčasnosti dokončenie transformácie úradu na inštitúciu, ktorá by zodpovedala požiadavkám Európskej komisie z hľadiska finančnej a prevádzkovej nezávislosti ÚFT v rámci prípravy Slovenskej republiky na vstup do EÚ.
Kľúčom k tejto priorite by sa mal stať návrh nového zákona o Úrade pre finančný trh, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú nezávislosť a prehĺbiť operatívnu nezávislosť úradu. Dôležitým aspektom je tiež zjednocovanie úrovne regulácie v jednotlivých segmentoch finančného trhu. Vytvorí sa tak predpoklad na integrovaný dohľad, čo umožní reguláciu finančných konglomerátov, ktorých aktivity pokrývajú viac segmentov finančného trhu. Okrem iných zmien by tak vznikla organizácia reprezentujúca najmodernejšiu štruktúru integrovaných regulátorov, ktorej nezávislosť by nespochybňoval stopercentný podiel prostriedkov štátneho rozpočtu na jej financovaní.
Nový zákon sa spracúva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde je úloha vytvoriť spoločnú inštitúciu pre dohľad nad finančným trhom. Väčšinu zdrojov by mal úrad v budúcnosti získavať vo forme poplatkov priamo od účastníkov trhu.
Analógie v zahraničí
Úplnou integráciou regulačných úloh pre celú oblasť finančného trhu v Slovenskej republike by sa Úrad pre finančný trh stal reprezentantom najmodernejšej koncepcie jednotných národných orgánov dozoru, ktorá sa postupne presadzuje v stále väčšom počte štátov.
Historický primát pri vytvorení jednotnej inštitúcie pokrývajúcej svojim dohľadom celú oblasť finančného trhu získalo Nórsko. Vzápätí nasledovali podobné kroky vo Švajčiarsku, v Japonsku a v Austrálii. Jednou z najznámejších a najvplyvnejších regulačných inštitúcií sa po svojom založení v roku 1997 stala FSA vo Veľkej Británii. Takmer súčasne sa rozhodli založiť Dohľad nad bankovým a kapitálovým trhom v Maďarsku. So vznikom integrovaného regulátora v Lotyšsku sa ráta k 1. júlu 2001. Práce na legislatíve jednotného dohľadu sú v pokročilom štádiu príprav už aj v Estónsku, pričom strednodobú koncepciu prechodu na tento systém spracovali v Nemecku. Od 1. januára 2002 bude systém integrovaného regulátora zavedený v Rakúsku.
Takmer všetky krajiny, ktoré nemajú vytvorený systém integrovaného dohľadu, organizáciu dohľadu nad svojim finančným trhom prehodnocujú. Ukazuje sa, že integrovaná regulácia je nevyhnutnosťou.
Konglomerizácia
K primárnym dôvodom patrí vznik rozlične štruktúrovaných finančných konglomerátov, respektíve takzvaný trend ku konglomerizácii. Príkladom takéhoto zoskupenia je komerčná banka predstavujúca jadro holdingu, ktorá rozširuje svoje podnikateľské aktivity do kolektívneho investovania, obchodovania s cennými papiermi alebo poisťovníctva. Opačne, poisťovňa môže využívať svoju sieť aj na bankové operácie alebo vstupuje do kolektívneho investovania a obchodovania s cennými papiermi. Výnimku už nepredstavujú ani holdingy s pôsobnosťou v celom spektre aktivít finančného trhu. Aj keď konglomerizácia môže prispieť k úsporám nákladov a diverzifikovať riziko finančných holdingov, úloha regulátora sa však stáva podstatne zložitejšou.
Netreba pritom zabúdať, že vznik finančných konglomerátov sa na produktovej úrovni okamžite spája s vytvorením kombinovaných služieb. Prelínanie bankových a poisťovacích produktov alebo spájanie poistenia s investovaním do cenných papierov nie je v zahraničí ničím výnimočným. Prvé sektorovo jednoznačne nevymedzené produkty sa už objavili aj na domácom finančnom trhu. Napríklad investičné životné poistenie na Slovensku ponúkajú štyri poisťovne.
Tým sa ešte posilňuje tlak na neintegrovaných regulátorov, ktorí budú posudzovať takéto kombinované produkty. Predovšetkým pri klasickej štruktúre sektorovo oddelených orgánov dozoru sa kvalita ich práce môže znížiť v dôsledku kompetenčných sporov. V extrémnom prípade tak môže dôjsť k duplicitnej kontrole, respektíve nedostatočnému dozorovaniu niektorých finančných aktivít.
Integrovaný dohľad je tu nevyhnutnosťou, inštitucionálne zabezpečenie integrovaným regulátorom je najefektívnejšie a najprogresívnejšie riešenie, pretože:
– odpadá problém koordinácie viacerých regulátorov,
– znižujú sa náklady na reguláciu a dohľad,
– minimalizuje sa riziko nerovnakej regulácie.
Výhodou SR pri budovaní integrovaného dohľadu cestou vytvorenia integrovaného regulátora je, že nemusí prekonávať zotrvačnosť tradičných inštitucionálnych usporiadaní (čo v Nemecku vyžaduje pomerne dlhé prípravné obdobie ). Nevýhodou je fakt, že v neštandardných systémoch, akým je ešte stále Slovensko, môžu byť progresívne riešenia blokované aktivitami záujmových skupín, ktoré si chcú zachovať výhody nedostatočného dohľadu.
Zároveň je systém neintegrovaných regulátorov navon
