Pôžička pre Grécko je podľa KDH jediným možným riešením

Pridajte názor  Zdroj:

3. 5. 2010 - Pôžička Grécku je podľa opozičného KDH jediným východiskom pred skolabovaním celej menovej únie. "Je to nevítané, ale nevyhnutné riešenie. Nemáme na výber veľa možností, ale každá ďalšia je horšia," povedal predseda KDH Ján Figeľ.

Pôžička Grécku je podľa opozičného KDH jediným východiskom pred skolabovaním celej menovej únie. "Je to nevítané, ale nevyhnutné riešenie. Nemáme na výber veľa možností, ale každá ďalšia je horšia," povedal na pondelňajšej tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ. Finančná pomoc eurozóny a Medzinárodného menového fondu Grécku má však podľa KDH zmysel iba vtedy, ak Grécko prijme razantné opatrenia a reformy, a ak sa radikálne posilní Pakt stability a rastu, aby sa podobná situácia nezopakovala.

Grécka otázka je pritom podľa KDH negatívnym príkladom pre všetky štáty eurozóny a ponaučenie by si malo zobrať aj Slovensko. KDH bude preto podľa podpredsedu strany Antona Marcinčina presadzovať zavedenie tzv. dlhovej brzdy, teda ústavné ohraničenie maximálnej výšky verejného dlhu a celkové zvýšenie transparentnosti a kvality riadenia verejných financií. KDH zároveň opätovne vyzvalo vládu, aby sa zdržala všetkých krokov, ktoré by viedli k ďalšiemu zadlžovaniu občanov Slovenska, k strate pracovných miest a nárastu dlhovej služby.

Ďalšia opozičná strana SDKÚ-DS sa v pondelok vyslovila naopak proti pôžičke Grécku. Strana chce kvôli tejto otázke dokonca zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu. KDH sa podľa Figeľa diskusii o gréckom problémom nevyhýba, či však návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze strana podporí, sa nevyjadril. Krátko pred voľbami môže totiž podľa neho diskusiu o gréckej pôžičke v parlamente ovládnuť populizmus namiesto rozumných argumentov.

Proti pôžičke Grécku sa vyslovili okrem SDKÚ-DS aj predstavitelia strany Sloboda a Solidarita. Podľa nich je nezmyselné, aby chudobné Slovensko požičiavalo bohatému Grécku. Podľa SaS by si krajina mala svoje problémy vyriešiť sama buď razantným šetrením a predajom štátnych aktív alebo vystúpením z eurozóny a následnou devalváciou domácej meny. SaS zároveň upozornila, že vývoj slovenského verejného dlhu je podobný, ako bol vývoj verejného dlhu Grécka v osemdesiatych rokoch.

Krajiny eurozóny schválili cez víkend aktiváciu 110-miliardovej pôžičky pre Grécko, ktorú poskytne únia Aténam spolu s Medzinárodných menovým fondom (MMF) v nadchádzajúcich troch rokoch. Informoval o tom v nedeľu šéf euroskupiny a zároveň luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. "Rozhodli sme sa aktivovať plán podpory pre Grécko," povedal Juncker po nedeľňajších rokovaniach s členmi eurozóny v Bruseli. Ako dodal, 16 lídrov eurozóny v piatok v hlavnom meste Belgicka podpíše prvý transfer prostriedkov.

Podľa medializovaných informácií by sa Slovensko malo na pôžičke Grécku podieľať počas trojročného obdobia sumou zhruba 800 mil. eur.