oPeniazoch.sk, SITA
Objem aktív slovenského finančného sektora vplyvom hospodárskej krízy a prechodu na euro klesol v prvom polroku tohto roka o 10,3 mld. eur na 72,7 mld. eur. Zahraničné banky totiž stiahli z domáceho bankového sektora likviditu, ktorá pred vstupom do eurozóny končila v sterilizačných obchodoch Národnej banky Slovenska.
Slovenský finančný sektor sa svojou veľkosťou vplyvom krízy a prechodu na euro prepadol o dva roky späť. Objem jeho aktív totiž v prvom polroku tohto roka klesol o 10,3 mld. eur na 72,7 mld. eur. „V relatívnom vyjadrení to predstavuje pomerne výrazný úbytok o 12,4 %. Išlo o prvú negatívnu zmenu agregovanej hodnoty aktív od konca roka 2006, pričom samotný absolútny objem aktív bol naposledy na takejto nízkej úrovni niekedy na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka 2007,“ píše v analýze vývoja finančného sektora v prvom polroku tohto roka Národná banka
Takmer celý objem tohto poklesu možno pritom pripísať bankovému sektoru, ktorého bilančná suma 53 mld. eur na konci júna bola oproti decembru minulého roka nižšia o 9,9 mld. eur. Tento vývoj však podľa centrálnej banky nemá charakter prirodzeného procesu v rámci bankového systému, ale je dôsledkom externého faktora, akým bol prechod na euro a s tým súvisiace ukončenie vykonávania menových sterilizačných operácií Národnou bankou Slovenska. „Zahraničné banky tak stiahli zo slovenského bankového sektora niekoľko miliárd eur, ktoré prostredníctvom domácich bánk v minulosti smerovali prevažne do dvojtýždňových obrátených repo tendrov,“ uvádza sa v analýze.
Odliv týchto vkladov zahraničných bánk tak prevážil nárast vkladov klientov z konca roka 2008, ktorý mal tiež svoj pôvod v príprave na prechod na spoločnú európsku menu. V konečnom dôsledku to viedlo nielen k poklesu objemu aktív bankového sektora, ale aj k zmene štruktúry zdrojov, keď sa posilnilo zastúpenie klientskych zdrojov na úkor financovania z medzibankového trhu. Túto zmenu však z hľadiska stability možno podľa centrálnej banky hodnotiť pozitívne.
Euro však nie je jediným zdrojom poklesu aktív bankového sektora. Centrálna banka pripúšťa, že svoj podiel na tejto skutočnosti má aj hospodárska kríza. „Aj keby sa nebral do úvahy záporný výkyv bilančnej sumy, spôsobený eurom, nárast objemu aktív domácich bánk by pod vplyvom ich zvýšenej opatrnosti v prostredí prehlbujúcej sa ekonomickej krízy nedosahoval úrovne predošlých období,“ poukázala na konzervatívnejší prístup bánk centrálna banka.
Banky opatrnejšie pristupovali k úverovaniu domácej ekonomiky, čo v prípade domácností viedlo k spomaleniu tempa rastu objemu poskytnutých úverov a dokonca miernemu poklesu samotného objemu pri úveroch podnikom. Voľné zdroje bankového sektora tak v dôsledku takejto zvýšenej averzie voči riziku smerovali vo väčšej miere do nákupu štátnych, hlavne domácich, cenných papierov. Na strane pasív sa kríza prejavila poklesom stavu podnikových vkladov, nakoľko podniky boli pod tlakom zhoršenej ekonomickej situácie pravdepodobne nútené nahrádzať výpadky prevádzkového cash-flow svojimi rezervami na účtoch v bankách.
Ako pozitívum možno podľa centrálnej banky označiť, že prevažná časť nových zdrojov od domácností, ktoré pritiekli do bankového sektora na konci roka 2008, aj v sektore v priebehu prvého polroka 2009 ostala. V dôsledku reštrukturalizácie portfólia v druhom dôchodkovom pilieri došlo v niektorých bankách k nárastu vkladov zo strany dôchodkových fondov.
Ďalším sektorom, ktorý zaznamenal v prvom polroku zníženie objemu aktív, bolo kolektívne investovanie. To si dokonca pripísalo negatívne prvenstvo so 17-percentným, vôbec najvyšším poklesom aktív zo všetkých sektorov finančného trhu. „V tomto prípade kľúčovú rolu zohrali negatívne čisté predaje z prvých mesiacov roka 2009, ktoré nadväzovali na vlnu odpredajov podielov investormi z konca predošlého roka, aj keď ich tempo bolo nižšie,“ konštatuje analýza.
Mierny percentuálny pokles aktív spomedzi regulovaných sektorov zaznamenali ešte obchodníci s cennými papiermi. Prakticky rovnaké mierne tempo rastu okolo 2,5 % z roku 2008 sa podarilo do júna 2009 udržať v poistnom sektore.
Najpriaznivejšia situácia z pohľadu vývoja objemu aktív bola v prvom polroku 2009 v druhom pilieri dôchodkového sporenia, vďaka pravidelným príspevkom sporiteľov. Čistá hodnota aktív fondov v tomto segmente sa zvýšila o 17 %, vďaka čomu sa druhý pilier stal jediným sektorom, ktorý v porovnaní s druhým polrokom 2008 zvýšil tempo rastu. Dlhodobý rastový trend sa udržal aj v dobrovoľnom treťom pilieri dôchodkového sporenia, avšak jeho dynamika bola menej ako tretinová oproti druhému pilieru.
Pokles bilančnej sumy zastihol aj neregulované odvetvia finančného trhu, kam v slovenských podmienkach spadá lízing, splátkový predaj a faktoring. V absolútnom vyjadrení k tomu prispel predovšetkým sektor lízingu. Objem aktív spoločností splátkového predaja naopak rástol.
