oPeniazoch.sk, TASR
Brusel 2. decembra (TASR) – Na potrebe stimulácie európskej ekonomiky sa dnes v Bruseli zhodli ministri financií členských krajín Európskej únii, ktorí sa zaoberali plánom na obnovu hospodárstva predloženým minulý týždeň Európskou komisiou. Dokument sa na budúci týždeň dostane na stôl európskym lídrom na summite EÚ.
Dvojročný plán na roky 2009-2010 má byť koordinovanou reakciou EÚ na ekonomickú krízu, pričom celkový navrhovaný objem financií na podporu hospodárstva únie je 200 miliárd eur (6,025 bilióna Sk), čo predstavuje 1,5 % ročného hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ. Z celkovej sumy má pripadať 170 miliárd eur (5,12 bilióna Sk) na ekonomické stimuly zo strany členských krajín, ďalších 30 miliárd eur (903,78 miliardy Sk) má ísť rovnakým dielom z rozpočtu EÚ a od Európskej investičnej banky (EIB). Plán obsahuje krátko- a dlhodobé opatrenia na obnovu ekonomiky, zohľadňujúc pritom východiskovú pozíciu jednotlivých krajín. EK nepredpokladá prijatie rovnakých opatrení vo všetkých členských štátoch, ale ich koordinovaný postup.
V debate o jednotlivých častiach plánu sa medzi členskými krajinami ukázali značné rozdiely. Dohoda sa tak dosiahla v tom, že balík by mal byť v objeme 1,5 % HDP, pričom si krajiny vyberú zo širokej škály daňových a fiškálnych opatrení na poskytnutie fiškálnych stimulov.
"Je veľká podpora toho, aby sa súčasná ekonomika stimulovala, aby sa hľadali prostriedky, ktoré sa budú využívať smerovane, hlavne na oblasti, ktoré prinesú prospech jednotlivým ekonomikám v strednodobom a dlhodobom horizonte a ten odhad je, že to bude zhruba v tom objeme 1,5 % HDP," uviedol slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič.
Ide však len o orientačný cieľ, ktorý sa bude priebežne vyhodnocovať podľa ďalšieho vývoja a následkov krízy na jednotlivé členské krajiny.
"Nie je to pre nás číslo, ktoré je definitívne, pre EÚ bude maximálne dôležité, aby prijímala také opatrenia, ktoré budú v danej situácii potrebné, ktoré urýchlia ukončenie tejto krízy a umožnia prechod do tej novej rozvojovej fázy," dodal slovenský diplomat.
Šéfovia rezortov financií okrem toho odmietli návrh komisie, ktorá v rámci balíka navrhla možnosť dočasného zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH). Veľká Británia tak už urobila minulý týždeň, keď do konca budúceho roka znížila DPH z 17,5 % na 15 %. Podľa ostatných členských krajín by však takéto opatrenie neprinieslo požadovaný efekt.
Rovnako sa odmietol návrh, aby sa 5 miliárd eur (150,63 miliardy Sk) z nevyužitých rozpočtových prostriedkov únie dalo v nadchádzajúcich dvoch rokoch na rozvoj širokopásmovej infraštruktúry.
EK v pláne navrhuje takisto urýchlenie reforiem v rámci Lisabonskej stratégie pre rast a rozvoj, vrátane podpory vytvárania nových pracovných miest, urýchlenie prechodu k vedomostnej a nízkouhlíkovej ekonomike, podporu investícií do vedy, výskumu a rozvoja, ako aj podporu energeticky efektívnych služieb a tovarov, či pomoc malým a stredným podnikom.
Súčasťou plánu je aj uplatňovanie maximálnej flexibility, ktorú umožňuje revidovaný Pakt stability a rastu EÚ. Ten nariaďuje krajinám držať deficit verejných financií pod 3 % HDP. Flexibilita znamená, že EK začne konanie za porušenie tohto pravidla v prípade, ak prekročenie tohto limitu nebude iba tesné a dočasné. Takisto sa bude flexibilita uplatňovať pri stanovovaní termínov, dokedy treba deficit znížiť pod stanovenú hranicu.
"Sme radi, že sa dostalo do záverov, že budeme samozrejme rešpektovať tú flexibilitu, ktorú momentálne pakt ponúka a zároveň sa bude veľmi podrobne monitorovať, akým spôsobom jednotlivé krajiny narábajú so svojimi deficitmi tak, aby sa v čo najkratšom čase po prekonaní krízy vrátili späť do normálu a späť do takej silnej finančnej pozície, ako mala eurozóna a EÚ pred začiatkom krízy," dodal veľvyslanec.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) zll
