oPeniazoch.sk, TASR
Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro od roku 2009, dosiahla v júni 76 %. V porovnaní s májom, keď bola pravdepodobnosť 77 %, sa mierne zhoršil výhľad na plnenie 2 kľúčových kritérií - pre deficit verejných financií a pre infláciu.
Bratislava 10. júla (TASR) – Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro od roku 2009, dosiahla v júni 76 %. V porovnaní s májom, keď bola pravdepodobnosť 77 %, sa mierne zhoršil výhľad na plnenie 2 kľúčových kritérií – pre deficit verejných financií a pre infláciu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu INEKO a KEA (Klub ekonomických analytikov), ktorý je zameraný na odhady plnenia maastrichtských kritérií.
"Hlavným rizikom pre vstup do eurozóny sa stáva udržateľnosť nízkeho deficitu verejných financií a nízkej inflácie," uviedol v prieskume ekonóm Svetovej banky (SB) Anton Marcinčin.
Na pravidelnom prieskume sa v júni zúčastnilo 16 ekonomických analytikov, z nich 15 verí, že Slovensko prijme euro od januára 2009, jeden má opačný názor. Oproti máju sa na prieskume zúčastnili 2 noví analytici, odpovede 4 v stanovenom termíne INEKO a KEA nedostali.
Jedenásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,44 SKK/EUR. Odhady sa pritom pohybovali v rozpätí od 31,50 SKK/EUR do 33,15 SKK/EUR.
Komentáre niektorých účastníkov prieskumu ku kritériu verejného deficitu:
Eugen Jurzyca, INEKO: "Pán premiér niekoľkokrát naznačil, že kritérium deficitu verejných financií mu bráni v robení sociálnejšej politiky, a teda že po vstupe do eurozóny by sa mohli výdavky vlády zvýšiť. Ak by v takýchto ¤sľuboch¤ pokračoval, viedlo by to k nárastu nereálnych očakávaní verejnosti – po vstupe do eurozóny by preto bolo udržiavanie stability verejných financií v dôsledku politických tlakov vážne ohrozené. Takéto riziko bude určite pri hodnotení Slovenska zohľadnené. Bolo by preto dobré, keby dal pán premiér jednoznačne najavo, že po 1. januári 2009 bude treba limitovať výdavky verejných financií minimálne rovnako ako dnes. Aj médiá aj opozícia ho iste budú týmto smerom tlačiť."
Elena Kohútiková, VÚB: "Pri súčasnom vysokom raste ekonomiky, výraznom poklese nezamestnanosti, a tým aj tlaku na oblasť verejných financií, raste domácej spotreby a príjmov do štátneho rozpočtu pri zdravom nastavení hospodárskych politík nie je dôvod na pochybnosti o splnení kritéria verejných financií. Ekonomika rastie zdravo, zo svojej podnikateľskej podstaty a aj napriek niektorým rizikám v oblasti verejných financií vidím dostatočný priestor na bezproblémové splnenie kritéria."
Anton Marcinčin, Svetová banka: "Vysoký rast hospodárstva v kombinácii s rozvážnou fiškálnou politikou ministerstva financií a politickým posvätením eura vládou dávajú istotu, že deficit verejných financií bude nižší ako 3,0 % hrubého domáceho produktu (HDP). Hlavným rizikom pre vstup do eurozóny sa stáva udržateľnosť nízkeho deficitu verejných financií a nízkej inflácie."
Ján Tóth, ING Bank: "Ukazuje sa, že silný rast zvýši príjmy verejných financií do 10 miliárd Sk."
Kritérium inflácie posudzovali niektorí z analytikov takto:
Marek Gábriš, ČSOB: "Memorandum Európskej centrálnej banky (ECB) vzbudilo určité obavy. Napriek tomu bude pravdepodobne ťažké odmietnuť krajinu, ak splní všetky formálne kritériá. Navyše, inflačné (kritérium) by malo byť splnené s veľkým vankúšom. Je však pravda, že v konečnom dôsledku to bude politické rozhodnutie."
Elena Kohútiková, VÚB: "Inflácia je pod kontrolou nielen pod vplyvom vysokej otvorenosti ekonomiky a konkurencieschopnosti väčšiny sektorov, ale aj v dôsledku vyvážených súčastí hospodárskej politiky. Samozrejme, aj súčasný vývoj kurzu pomáha vývoju inflácie."
Ján Tóth, ING Bank: "ECB môže žiadať dôkaz o udržateľnosti inflácie."
Kritérium kurzovej stability hodnotila Elena Kohútiková, VÚB, nasledovne: "I keď sa objavili pochybnosti o adekvátnosti plnenia kurzového kritéria, som presvedčená, že ho plníme a nevidím dôvod na pochybnosti. Časť posilnenia kurzu je pod vplyvom pozitívneho ekonomického rastu, vyššieho, ako sa predpokladalo, a časť je ovplyvnená prílevom kapitálu, ktorý centrálna banka nemôže ovplyvniť. Z tohto dôvodu pokladám vývoj kurzu za adekvátny podmienkam systému výmenných kurzov."
TASR o tom informoval analytik INEKO Peter Goliaš.
UPOZORNENIE:
Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.
Správa je rozšírená o komentáre analytikov k 3 maastrichtským kritériám, čiže od 5. odseku do konca.
