Počas dlhého obdobia môjho záujmu o fungovanie zdravotníctva bola vždy najhlasnejšie predloženou požiadavkou našich lekárov len a len žiadosť o zvyšovanie platov. Avšak vždy pri verejnej deklarácií tejto požiadavky som mal pocit, že k tomu, aby bola naplnená, čosi naozaj chýba.
Ak sa vrátime do nedávnej minulosti, tak najhlasnejšie položenou požiadavkou na zvýšenie platov odznela niekedy okolo roku 1994, za čias predsedu SLK MUDr. Ladislava Knapca a to o rovných 200 % plošným spôsobom. Ako keby všetci naši lekári boli len dobrí. Treba podotknúť, že o reforme zdravotníctva sa hovorilo ešte málo a to viac v ekonomických súvislostiach, ako v súvislostiach ľudsko- právnych.
Požiadavka na takéto plošné zvýšenie platov v sebe skrývala aj odkaz lekárov v zmysle:
„Peniaze si zaslúžime, zachraňujeme životy a všetko v našej praxi je v poriadku„. Najsmutnejším odkazom lekárskej komunity však bolo konštatovanie, že to, čo sa dialo v minulosti v socialistickom zdravotníctve, bolo v poriadku a vlastne netreba nič meniť … no len tie platy.
Žiaľ, tento odkaz lekárov sa priamo stal ich aktívnou agendou a akákoľvek zmena z pohodlného socialistického systému sa stala dôvodom ich aktívnych protestov, v ktorom nikdy nezabudli pipomenúť, že im ide o pacienta, čo však bola len dosť priehľadná demagógia.
Myslím, že bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac spravil zásadnú chybu v tom, že verejne neporovnával…
Celý článok si môžete prečítať tu »».
