Dôchodková reforma sa konečne stala aj televíznym šlágrom. Bombastické reklamy nám sľubujú „švajčiarsky dôchodok“ a „parádny život“. Usmievaví seniori sa ponevierajú po pláží so surfom pod pazuchou a po boku im cupká prítulný lev. O etike týchto reklám si môžeme myslieť svoje, ale svoj účel istotne splnia a do kapitalizačného piliera určite pritiahnu niekoľko stotisíc nabažených investorov. Prečo nie? Dôchodkové investovanie tvorí vo svete najväčší objem finančných aktív a je len správne, že sme sa ho konečne dočkali aj na Slovensku.
Čitatelia Investora, našťastie, nie sú finančne negramotní a pravdepodobne tušia, že s tým parádnym životom to nemusí byť také jednoduché. Pokiaľ nám úspory v penzijných fondoch neprinesú dostatočne vysoké výnosy, skutočný dôchodok bude skôr slovenský ako švajčiarsky.
Od čoho závisí výnos
Výnosy z penzijných fondov závisia od viacerých skutočností. Medzi ne predovšetkým patria:
- Štruktúra portfólia. Ak v nej prevažujú napríklad štátne dlhopisy či bankové vklady, asi sotva možno očakávať nejaký závratný výnos.
- Miera inflácie. Pamätáte sa, aký skvelý bol trojtisícový plat a dvojtisícový dôchodok v roku 1989? Nuž, inflácia s nimi urobila krátky proces. Len v roku 1991 spotrebiteľské ceny stúpli o 61 %. Ani súčasná 8-percentná inflácia nie je veľmi príjemná. Pre investora by mal vždy byť dôležitý reálny výnos a nie nominálny (aj keď si to nie každý uvedomuje).
- Okamih vstupu na trh. Ak ste uložili do banky peniaze v spomenutom roku 1991, prišli ste o viac ako polovicu svojich peňazí. Podobne dopadli tí, čo investovali do amerických akcií v roku 2000. Tam bol pád, našťastie, „len“ 30 – 40 %.
- Výška poplatkov. Každý chce z niečoho žiť, aj dôchodková správcovská spoločnosť. Nie každý investor si uvedomí, že aj nenápadný poplatok vo výške 1,0 % môže v konečnom dôsledku poriadne ujesť z budúceho dôchodku.
Aby sme len neteoretizovali, skúsme sa pozrieť na príklady z reálnej praxe. Na Slovensku sa dôchodková reforma rozbehne na budúci rok. Skočíme sa teda pozrieť k susedom, do Maďarska, Česka a Poľska.
Najprv krátka rekapitulácia. V Maďarsku a Poľsku odštartovali kapitalizačné piliere penzijného systému v roku 1998. Maďari si okrem toho už od roku 1994 začali sporiť v dobrovoľnom (treťom) pilieri. V tom istom roku založili dobrovoľné penzijné fondy aj Česi, ktorí však ešte doteraz nezaviedli kapitalizačný pilier. Slovensko začalo budovať systém doplnkových dôchodkových poisťovní v roku 1996. V každej krajine teda funguje istý druh penzijných fondov. Štruktúra investičných aktív je v druhom i treťom pilieri veľmi podobná, a to isté platí aj o výnosoch.
Tabuľka 1 porovnáva nominálne a reálne výnosy z penzijných aktív v Česku, na Slovensku, v Maďarsku a Poľsku. Údaje za Maďarsko zachytávajú výnosy tak z povinných fondov (2. pilier), ako aj z dobrovoľných fondov (3. pilier) a sú vážené podľa objemu aktív v oboch typoch fondov. Maďarský úrad pre finančný trh, bohužiaľ, poskytuje iba údaje za roky 2000 – 2003. Údaje za Poľsko pokrývajú len povinný, druhý pilier, a sú dostupné na webovej stránke Poľského úradu pre dozor nad poisťovňami a penzijnými fondmi za roky 1999 -2003. Údaje za Česko poskytuje na svojej webovej stránke Asociace penzijních fondů ČR za roky 1995 -2003. Výnosy za jednotlivé fondy sú vážené podľa objemu aktív fondov a uvádzané bez štátneho príspevku. Údaje o výnosoch v slovenských DPP sú dostupné na ich webových stránkach a výnosy sú takisto vážené podľa objemu aktív za roky 1997 – 2003. Za každú krajinu sú uvedené nominálne i reálne výnosy v každom roku. V spodnej časti tabuľky je uvedený celkový (kumulovaný) a anualizovaný (priemerný) výnos za uvedené obdobie. Treba ešte podotknúť, že kumulatívny výnos nie je jednoduchým súčtom ročných výnosov a anualizovaný výnos nie je jednoduchý aritmetický priemer ročných výnosov. V oboch prípadoch musíme brať do úvahy princíp zloženého úrokovania, kde sa výnosy počítajú nielen z istiny, ale aj z nabehnutých výnosov. Kumulatívne nominálne zhodnotenie českých portfólií o 82,83 % za roky 1995 -2003 preto zodpovedá priemernému ročnému zhodnoteniu 6,93 % – ide o geometrický priemer jednotlivých ročných výnosov. Je to práve anualizovaný výnos, ktorý hovorí o úspešnosti investovania.
Česi a Slováci v treťom pilieri
Prvý pohľad do tabuľky prezradí, že najvyššie zhodnotenie dôchodkových aktív dosiahli české penzijné fondy. Investorovi, ktorý do nich v roku 1995 vložil 100 českých korún, narástla do konca roku 2003 táto suma na 182,83 Kč. Ako všade vo východnej Európe, ani Česi sa nevyhli obdobiu zvýšenej inflácie. Tá sa v rokoch 1995 – 1998 pohybovala nad úrovňou 10 % a investorom poriadne ujedla z ich výnosov. Po očistení od inflácie sa Čechom zhodnotili investície v penzijných fondoch za roky 1995 – 2003 o 16,36 %. V prepočte na anualizovaný výnos to je 1,70 %. Ak sa vám to zdá málo, treba dodať, že ide o slušný výsledok, porovnateľný so svetovým priemerom v tomto type aktív. V prospech českých investorov hralo niekoľko faktorov.
- Od roku 1999 už bola inflácia v Česku veľmi nízka. V roku 2002 dosiahla len 1,4 % a v roku 2003 dokonca došlo k poklesu cien o -0,1 %. Preto je aj reálny výnos za rok 2003 vyšší ako nominálny, nejde o tlačovú chybu.
- Penzijné fondy investovali podstatnú časť svojich aktív (29,2 %) do podnikových dlhopisov, ktoré poskytli vyššie výnosy ako štátne cenné papiere. Prímes akcií (6,2 %) v českých portfóliách síce nebola veľká, ale určite pomohla zdynamizovať celkové výnosy.
Istým rizikom budúceho vývoja v Česku je rast inflácie. Nízka inflácia posledných rokov bola umelým javom. Socialistické vlády Zemana, Špidlu a Grossa odkladali cenové deregulácie až na hranicu únosnosti. V budúcnosti sa im však nebude možné vyhnúť, čo sa príslušným spôsobom prejaví aj na reálnych výnosoch.
Aj Slovensko si pripísalo solídny anualizovaný výnos, a to 8,62 % v nominálnom a 0,90 % v reálnom vyjadrení, Treba však vidieť, že tento relatívne slušný výsledok je zásluhou dobrého výsledku DDP Stabilita v roku 1997, ktorá svojim členom pripísala 19,5 % nominálny a 12,53 % reálny výnos. Rok 1997 bol obdobím, keď štát zúfalo potreboval peniaze na financovanie vysokých deficitov a 20-percentné úroky z bankových vkladov a štátnych dlhopisov boli skôr pravidlom ako výnimkou. Investori sa navyše tešili z relatívne nízkej inflácie, pretože vtedajšia vláda odkladala nevyhnutné cenové deregulácie na neurčito. Takéto šafárenie však nemôže trvať dlho. Ekonomické balíčky novej vlády stlačili úroky na finančných trhoch na štvrtinu a s nimi aj výnosy v DDP. Domáce dlhopisy a vklady v bankách totiž tvoria 86 % všetkých aktív v DDP (Graf 1). Ďalším úderom pre výnosy boli cenové deregulácie, ktoré v roku 2000 vytlačili mieru inflácie nad 12 %. Kombinácia vysokej inflácie a nízkych úrokov stlačila reálny výnos v slovenských DDP v roku 2000 na -6,23 %. Čistú stratu dosiahli investori v DDP aj v roku 2001 a 2003.
Poplatky zabíjajú výnosy
Zdanlivo najlepšie výsledky dosiahli dôchodkové fondy v Poľsku. Reforma odštartovala v roku 1998 s tým, že prvé výnosy boli pripísané v roku 1999. Poľské dôchodkové fondy majú väčšinu prostriedkov investovaných do štátnych dlhopisov (66,2 %), ale zároveň majú aj nezvyčajne vysoký podiel domácich akcií (26,6 %). Poľsko má ako jediná krajina východnej Európy dostatočne veľký akciový trh. Bol to práve tento akciový komponent, ktorý spôsobil relatívne vysoké výnosy. Už prvý rok investovania priniesol nominálny výnos vo výške 10,03 % a reálny 2,83 %. Nasledujúci rok tiež nebol zlý a rok 2002 dokonca priniesol nominálny výnos 15,27 %. Poliakom vtedy priala situácia na svetových akciových trhoch. Americké a európske indexy padali strmo dolu a medzinárodní investori sa začali obzerať po nových investičných príležitostiach. Okrem vysokých výnosov na kapitálových trhoch
