Návrh na rozšírenie a zvýšenie osobitného odvodu regulovaných subjektov čelí kritike zo strany finančného trhu. Na možné negatívne dopady v prípade jeho rozšírenia aj na banky upozorňuje tiež Národná banka Slovenska.
Parlament bude už na aktuálnej schôdzi hlasovať o návrhu na rozšírenie osobitného odvodu v regulovaných odvetviach a jeho zvýšení. Autorom návrhu je poslanec za OĽaNO Milan Vetrák, ktorý ho odôvodnil potrebou získať dodatočné zdroje do rozpočtu. Materiál pritom počíta okrem iného s rozšírením na všetky subjekty finančného trhu regulované Národnou bankou Slovenska.
Návrh nepredpokladal rozšírenie odvodu na samotné banky, s ktorými vláda počas koronakrízy uzatvorila memorandum, na základe ktorého bol bankový odvod koncom roka 2020 zrušený. Krátko pred hlasovaním sa však objavujú aj hlasy z vládnej koalície, že banky by ho opäť mohli začať platiť. O možnosti rozšírenia návrhu o banky hovoril jeho predkladateľ poslanec Vetrák, ako možnosť to za určitých podmienok pripustil aj predseda parlamentu a šéf koaličnej Sme rodina Boris Kollár.
Úvahy o znovuzavedení odvodu pre banky odmietla Slovenská banková asociácia (SBA), podľa ktorej by mal negatívne dopady na rozvoj ekonomiky, samotný návrh kritizuje aj Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFSFP) s tým, že bude mať dopad aj na bežných Slovákov. Pred negatívnymi dopadmi varuje aj samotná Národná banka Slovenska (NBS).
Bez pripomienkového konania
Zrejme hlavným bodom kritiky všetkých dotknutých subjektov je spôsob, akým sa návrh pripravoval. Keďže ide o poslanecký návrh, nemohli sa k nemu totiž v štandardnom pripomienkovom konaní vyjadriť relevantné inštitúcie. Navyše, návrh ani nemá vyčíslené dopady, čo predkladateľovi vytklo vo svojom stanovisku aj samotné ministerstvo financií.
„Navrhovatelia tvrdia, že zákon nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie a nezvýši regulačné zaťaženie, čo je očividne mylné a vypovedá to o kvalite tohto návrhu,“ uvádza asociácia finančných sprostredkovateľov, ktorá zároveň vyzvala poslancov Národnej rady SR, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.
Podobne o neprehľadnej situácii hovorí aj člen bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček. Aj keď návrh zatiaľ s opätovným zavedením odvodu pre banky nepočíta, vo finále sa to podľa neho na základe rôznych návrhov nedá vylúčiť. Pripomenul, že centrálna banka taktiež nevie popísať dopady, keďže návrh neprešiel pripomienkovým konaním a nemohli tak robiť simuláciu.
Na riziká upozorňuje aj NBS
Podľa skúseností z minulosti však možno podľa neho očakávať, že znovuzavedenie odvodu by zásadne mohlo ovplyvniť ziskovosť bánk a tým aj ich schopnosť tvoriť kapitálové rezervy. „My síce konštatujeme, že v súčasnej dobe ten kapitálový vankúš bánk je dobrý, ale ak by prišiel takýto odvod pre banky, tak by to malo naozaj výrazný vplyv v budúcnosti na stenčovanie týchto rezerv, ktoré dneska banky majú,“ povedal Dvořáček.
Špeciálny odvod sa má pritom oproti aktuálnemu stavu rozšíriť aj na všetky subjekty finančného trhu, ktoré pôsobia na základe licencie centrálnej banky. Týkať by sa tak mal po novom aj všetkých finančných sprostredkovateľov a poradcov, lízingových spoločností či obchodníkov s cennými papiermi.
Asociácia finančných sprostredkovateľov však tvrdí, že zavádzať odvod na podnikateľské subjekty len preto, že pôsobia na základe nejakého druhu oprávnenia, je krátkozraké. Navyše, podľa nastavených podmienok by sa v konečnom dôsledku mohol dotknúť iba dvoch zo zhruba štyroch stoviek sprostredkovateľských spoločností pôsobiacich na našom trhu. „To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii,“ uvádza vo svojom vyhlásení AFSFP.
Zástupcovia finančných sprostredkovateľov tiež dodávajú, že rozšírenie odvodu môže okrem iného demotivovať tieto firmy v investovaní do svojich programov na podporu finančnej gramotnosti. „Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie. To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená,“ konštatuje asociácia.
Obavy zo všetkých strán
Predstavitelia finančného sektora sa k návrhu vyjadrili aj priamo pri jeho prerokúvaní na pôde finančného výboru národnej rady. Výkonný riaditeľ a člen predstavenstva Slovenskej asociácie správcovských spoločností Roman Vlček podľa agentúry TASR podotkol, že domáce spoločnosti čelia vysokej konkurencii tých zahraničných.
Prečítajte si tiež
Osobitný odvod zmenší priestor na úverovanie a podporu slovenskej ekonomiky
O zásahu do konkurenčného prostredia a znevýhodnení domácich subjektov hovoril aj Martin Lancz z Republikovej únie zamestnávateľov. Miloš Gáfrik za Slovenskú asociáciu sprostredkovateľov v poisťovníctve zároveň upozornil, že by sa to mohlo premietnuť do zdraženia poistenia, čo by bolo podľa neho legitímne, pretože je to podnikanie.
Návrh na rozšírenie osobitného odvodu regulovaných firiem sa momentálne nachádza v druhom parlamentnom čítaní. Poslanci by tak o ňom mali definitívne hlasovať už na aktuálnej schôdzi. Jeho autor, poslanec za OĽaNO Milan Vetrák pritom tvrdí, že jeho cieľom je zabezpečiť rozpočtové zdroje na preklenutie koronakrízy, konsolidáciu verejných financií a na financovanie opatrení vyplývajúcich z „daňovej revolúcie“.
Proti návrhu vystúpila napríklad opozičná SaS, podľa ktorej podobné nápady škodia nielen samotným regulovaným subjektom, ale aj ekonomike ako celku. Poslanec za SaS Marián Viskupič preto predložil pozmeňujúci návrh, ktorým navrhuje rozsah subjektov nerozširovať a taktiež nezvyšovať sadzbu odvodu.
Desiatky miliónov z rôznych odvetví
Novela zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach počíta okrem spomínaného rozšírenia na subjekty finančného trhu aj s uplatňovaním odvodu aj pre firmy podnikajúce na základe povolenia Rady pre vysielanie a retransmisiu a taktiež na výbercu cestného mýta. Vetrák však pripustil, že návrh sa napokon zrejme nebude vzťahovať na médiá. Definitívny zoznam firiem, ktorých by sa mal odvod týkať, sa tak zrejme dozvieme až priamo pri hlasovaní.
Osobitný odvod platia dotknuté firmy v prípade, ak ich hrubý zisk za účtovné obdobie prevýši 3 milióny eur. Jeho výška sa vypočíta z hrubého zisku na základe pomeru výnosov z regulovaných činností k celkovým tržbám a následne vynásobením sadzbou odvodu. Tá je momentálne stanovená na úrovni 0,00363, no podľa Vetrákovho návrhu sa má zvýšiť takmer trojnásobne na hodnotu 0,01.
V konečnom dôsledku by tak na osobitnom odvode mali platiť viac aj všetky firmy, ktoré ho odvádzali doteraz. Ide pritom o celú škálu podnikov, ktoré pôsobia na trhu na základe rôznych licencií, od telekomunikačných operátorov, cez dopravné firmy, až po energetické spoločnosti. Napríklad šéf spoločnosti O2 Slovakia Igor Tóth v rozhovore pre Denník N vyčíslil, že takéto zvýšenie by znamenalo dodatočné výdavky len pre samotných mobilných operátorov v objeme zhruba 20 miliónov eur.
