Štát by nemal určovať, kedy by mali byť obchody zatvorené, myslia si podľa prieskumu Inštitútu moderného spotrebiteľa viac ako dve tretiny ľudí.
Jeden z nekončených príbehov slovenského parlamentu sa onedlho opäť vráti na program dňa. Už na najbližšej schôdzi budú totiž poslanci znova rokovať o zákaze nedeľného predaja. Návrh predložili ešte v auguste poslanci za OĽaNO, po jeho prekladaní by sa však na program parlamentu mal dostať až na prelome novembra a decembra. Hlavným argumentom je pritom snaha na vytvorenie priestoru pre zamestnancov maloobchodu tráviť viac času so svojou rodinou.
S pribúdajúcimi pokusmi o obmedzenie nedeľného predaja však pribúdajú aj argumenty proti takémuto rozhodnutiu. Na negatíva zákazu upozorňuje aj Inštitút moderného spotrebiteľa, ktorý si na tému nedeľného predaja nechal vypracovať samostatný prieskum. Ten podľa šéfa inštitútu Filipa Kužmu napríklad ukázal, že až 35 % spotrebiteľov zvykne väčší nákup robievať práve cez víkend.
Ako dodáva, veľa ľudí kvôli pracovným povinnostiam totiž celý týždeň nestíha a práve víkend chcú využiť na odkladané nákupy. Ďalšia významná skupina spotrebiteľov podľa Kužmu využíva nedele na voľnočasové nakupovanie, ktoré je pre nich aj istou formou relaxu. „Zatvorenie obchodov v nedeľu teda spotrebiteľom zoberie slobodu výberu, flexibilitu a pripraví ich o užitočné produkty, ktoré im zlepšujú život. Nezabudnime tiež, že kto v nedeľu nakupovať nechce, nemusí tak robiť už ani dnes,“ uviedol
Častým argumentom proti zákazu nedeľného predaja je aj možný odlev významnej časti Slovákov na nákupy za hranice. Prieskum inštitútu totiž ukázal, že vyše 57 % opýtaných z prihraničných oblastí by využilo možnosť ísť si nakúpiť do inej krajiny, ak by boli obchody v nedeľu zatvorené.
Hrozba najmä pre malé predajne
V neposlednom rade by bol podľa Kužmu zákaz nedeľného predaja znamená pre obchody nižšie tržby, keďže časť spotrebiteľov by svoju spotrebu obmedzila. V čase enormne rastúcich nákladov by tak tento krok mohol byť likvidačný najmä pre menšie predajne, čo vo výsledku môže viesť k zníženiu konkurencie na trhu. „Práve malé predajne sú však menej odolné voči výkyvom v tržbách a nákladoch na fungovanie. Vo vlne kríz, ktorými sa naša ekonomika zmieta, si preto veľa z nich môže povedať, že sa im už neoplatí podnikať, čo povedie k väčšej koncentrácii trhu,“ dopĺňa riaditeľ inštitútu.
Ilustračné foto: pexels.com/Sam Lion
Prieskum, ktorý si dal inštitút vypracovať u spoločnosti Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1050 respondentov, pritom tiež ukázal, že až vyše dve tretiny opýtaných si myslia, že štát by nemal obchodom určovať, kedy majú byť zatvorené. Takýto názor podľa Kužmu zdieľajú ľudia naprieč celým spektrom, bez ohľadu na vek, kraj, či pohlavie. „Argumentovať preto tým, že návrh zatvoriť obchody v nedeľu odráža vôľu verejnosti, považujeme za prinajmenšom odvážne,“ dodáva Kužma.
Prieskum na tému nedeľného predaja si pritom na prelome augusta a septembra 2022 dala vypracovať aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V ňom až 85 % zúčastnených podnikateľských subjektov rovnako uviedlo, že štát by nemal určovať, kedy môžu byť obchodné prevádzky otvorené. V systéme voľného podnikania to vnímajú ako nezmysel. Podľa podnikateľov by totiž o otváracích hodinách mal slobodne rozhodovať zamestnávateľ po dohode so zamestnancami, ktorí si môžu cez víkendy privyrobiť aj cez príplatky.
Potvrdzujú to aj prepočty inštitútu INESS, podľa ktorých by zákaz nedeľného predaja mohol znížiť príjmy dotknutých zamestnancov aj o stovky eur. Stratou nedeľných príplatkov totiž môžu byť ich hrubé príjmy až o 350 až 600 eur ročne nižšie.
Čas strávený s rodinou
Hlavným a opakovaným argumentom predkladateľov návrhov na zákaz nedeľného predaja je predovšetkým snaha o rozšírenie možnosti zamestnancov v maloobchode tráviť voľný deň s rodinou. Poslanci OĽaNO pri aktuálnom návrhu, ktorý sa má prerokúvať na najbližšej parlamentnej schôdzi koncom novembra, argumentujú aj skúsenosťami z obmedzenia nedeľného predaja počas pandémie Covid-19.
„Drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov sa vtedy podľa medializovaného prieskumu vyjadrila, že maloobchodné predajne potravín môžu ostať zatvorené v nedeľu aj do budúcna. Jednoznačne s tým súhlasilo 59 % a skôr s tým súhlasilo 21% opýtaných, spolu teda súhlasilo s uzavretím predajní potravín v nedeľu až 80 % respondentov,“ uvádzajú v návrhu.
Protiargumentom predkladateľov na pokles tržieb obchodníkov je tvrdenie, že podľa oficiálnych štatistík patria nedele medzi najmenej ziskové dni v týždni. „Nákupné správanie spotrebiteľov sa tak predpokladane zmení iba v tom, že nebudú nakupovať počas siedmych dní, čoho dôsledkom nebude rapídne znížený obrat predajcov,“ tvrdia.
V konečnom dôsledku pripúšťajú, že obmedzenie nedeľného predaja môže mať popri pozitívnych sociálnych dopadoch na rodinu aj negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Vyvažujú to však aj tým, že v aktuálnej energetickej kríze takto môžu o niečo znížiť svoje náklady na drahé energie.
Návrh novely Zákonníka práce z dielne poslancov OĽaNO počíta so zákazom maloobchodného predaja počas väčšiny nedieľ v roku. Výnimkou z dôvodu umožnenia zvýšenia tržieb a zásobenia obyvateľstva pred začiatkom školského roka a pred Vianocami majú byť iba štyri nedele. Jednou má preto byť posledná nedeľa pred začiatkom školského roka a zvyšné tri majú byť adventné nedele pred Vianocami.
Okrem toho sa má umožniť aj predaj 1. a 8. mája a tiež 29. augusta a 1. septembra, kedy je podľa aktuálnych pravidiel zakázaný. Účinnosť novely navrhujú poslanci od 1. januára 2023. O návrhu by sa malo rokovať na nasledujúcej schôdzi Národnej rady SR, ktorá začína 29. novembra.