oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images
Strach z nekontrolovaného rastu cien v súčasnosti vyhnal ľudí do ulíc. V Prahe sa na protestoch proti zvyšovaniu cien energií, z ktorého obviňovali EÚ a NATO, zišlo 70 000 ľudí. V talianskych voľbách zvíťazil protieurópsky populizmus, pričom krajná pravica často využíva energetickú krízu na útoky proti establishmentu.
Ako píše Sotiris Georganas, zaujímajúci sa o behaviorálnu ekonómiu, z Londýnskej univerzity na stránkach The Conversation, táto nespokojnosť je čiastočne výsledkom mylných predstáv.
Ľudia majú tendenciu nesprávne vnímať infláciu, myslia si, že je vyššia, než v skutočnosti je. Ekonomický výskum naznačuje, že toto nesprávne vnímanie je bežné najmä vtedy, keď ceny predmetov každodennej potreby rastú najrýchlejšie. Niečo podobné zažívame aj dnes.
Ako vznikla inflácia a ako ju meriame
Počas izolácie kvôli pandémii koronavírusu v rokoch 2020-21 výdavky spotrebiteľov drasticky klesli. Ceny stagnovali či dokonca klesli. Keď sa najhoršie skončilo, spotrebiteľské výdavky rázne vzrástli a spôsobili nedostatok na strane ponuky. Spolu s rozdávaním hotovosti na podporu ľudí a firiem a vplyvom ukrajinskej vojny na dodávky energie začala inflácia rásť.
Ekonómovia stále skúmajú pretrvávanie tohto prudkého nárastu, ktorý nepochybne poškodzuje občanov, avšak tvrdia, že obavy sú zbytočné. Je dôležité si uvedomiť, ako ekonómovia merajú infláciu. Vytvoria kôš tovaru, ktorý by bežná domácnosť kúpila za rok, a porovnajú ho s predchádzajúcim rokom. Niektoré tovary sa opakujú oveľa častejšie ako iné. Určite to je viac vajec ako napríklad áut. Ak si však človek každých desať rokov kúpi auto v hodnote 10 000 eur, ekonómovia pripíšu desatinu týchto výdavkov do ročného nákupného košíka – inými slovami 1 000 eur. Z toho dôvodu, aj keď sa položky každodennej potreby objavujú vo väčších množstvách v ročnom koši, ovplyvňujú infláciu oveľa menej. Mlieko za euro každý druhý deň sa započíta za menej ako, povedzme, mobilný telefón v hodnote 1 000 eur zakúpený každé dva roky. Mlieko bude za 182 eur a telefón 500. To e dôvod, prečo ekonómovia a centrálne banky nemajú obavy zo zdražovania tovarov, ako je mlieko, benzín alebo paradajky. Navyše zvýšenie cien predmetov každodennej potreby je často vyvážené poklesom cien vecí, ako sú televízory alebo počítače.
Spotrebiteľské vnímanie
Priemerný občan vidí rast cien predmetov každodennej potreby inak ako ekonómovia. Predpokladá, že toto zdražovanie znamená rast jeho životných nákladov. Napríklad, keď sa zaviedlo euro, obchodníci mali tendenciu zaokrúhľovať ceny smerom hore. Nakupujúci mali pocit, že inflácia dosahuje 11 %, pritom ale prehliadali skutočnosť, že televízory sa zvýšili povedzme len zo 499,50 EUR na 500 EUR, čo bol nárast len o 0,1 %. Na rozdiel od toho, čo si ľudia mysleli, celková inflácia v eurozóne zostala nízka.
Dnes to (nie) je inak
Ako to súvisí so súčasnosťou, keď ceny naozaj prudko stúpajú? Opäť sa treba pozrieť na často nakupovaný tovar. Jeho cena rastie obzvlášť rýchlo. Napríklad cena kávy, v EÚ vzrástla v auguste medziročne o viac ako 15 %, mlieko o viac ako 20 % a cukor o viac ako 30 %. A celková inflácia? Zostala pod úrovňou 9 %. Ceny energií v eurozóne vzrástli v septembri medziročne o 30 % a potraviny, alkohol a tabak o viac ako 10 %. Služby a priemyselné tovary bez energií vzrástli len o 5 %.
Takéto porovnania pomáhajú vysvetliť, prečo je dnes tak veľký tlak na zvyšovanie platov a vyhrážanie sa štrajkom, aj keď najrýchlejšie zdražovanie sa týka tovarov pohlcujúcich relatívne malú časť rozpočtu ľudí. Dokonca aj pre najchudobnejšie domácnosti, pre ktoré je inflácia väčším problémom, predstavujú účty za energie len asi 15 % ich celkových výdavkov.
Tlak na vlády aj centrálne banky
Skreslené vnímanie inflácie môže poškodiť popularitu vlády. Štáty preto pristupujú k drahými a niekedy aj škodlivým dotáciám, ktoré navyše ani nemusia stačiť. Do popredia sa dostávajú populistickí lídri, ktorí boli zvolení skôr so zaujatosti voličov než z rozumu. Nesprávne vnímanie inflácie vytvára väčší tlak aj na centrálne banky. S cieľom dostať infláciu pod kontrolu zvyšujú úrokové sadzby, avšak tento krok pomôže len s infláciou, ktorú poháňa dopyt (vládne dary) na rozdiel od ponuky (globálna logistika, Rusko). Zvýšenie sadzieb ovplyvňuje náklady na hypotéky a iné pôžičky, preto môže spôsobiť viac škody ako úžitku.
Experiment ako dôkaz
Aby vedci zistili, či má bežný spotrebiteľ skreslené predstavy o inflácii, pozvali si 186 respondentov. Požiadali ich o naplnenie nákupného košíka virtuálnym tovarom, počas niekoľkých pomyselných rokov s obmedzeným rozpočtom. Na záver sa ich spýtali, aká je miera inflácie. Vo všeobecnosti jej úroveň odhadli správne, ale pri položkách, ktoré museli často nakupovať a bol to lacný tovar, ktorého cena rýchlo rástla, výrazne nadhodnotili celkovú infláciu. Rovnako aj keď ceny takéhoto tovaru klesli, výrazne infláciu podhodnotili. To presvedčivo ukázalo, že zaujatosť ohľadom častých nákupov vedie k nesprávnemu vnímaniu inflácie.
