oPeniazoch.sk, oPeniazoch;ČTK Foto: SITA/AP
Fed 2. novembra zvýši sadzby o 75 bázických bodov, ide o najrýchlejšie sprísňovanie menovej politiky. Škody v USA, ktorých ekonomika je relatívne izolovaná od domino efektov však nie sú ničím v porovnaní s devastáciou, ktorú rozpútal Fed v podobe prudko rastúceho dolára.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ 27-členného bloku EÚ, až príliš verejne osočoval Fed, keď povedal, že centrálne banky v celej Európe, kde bude recesia oveľa, oveľa horšia ako v USA, sú nútené nasledovať viacnásobné zvyšovanie sadzieb Fedu, aby zabránili prepadu svojej meny voči doláru. Prirovnal sociálny vplyv centrálnej banky USA k dominancii Nemecka v európskej menovej politike pred vytvorením eura. Samozrejme, vtedy bolo riešenie supernemeckej marky jednoduché: spojiť všetky národy pod spoločným menovým dáždnikom, aj keď to znamená biedu pre menej produktívne a menej merkantilistické krajiny. Preto tá nekonečná európska kríza štátneho dlhu, ktorá zostáva v hibernácii len vďaka nákupu dlhopisov ECB. Tentoraz však „lídri“ Európy priznávajú, akí bezmocní sú v skutočnosti, keď správca svetovej rezervnej meny začal robiť to, čo je pre neho najlepšie. „Každý musí nasledovať, pretože inak bude jeho mena devalvovaná," povedal Borrell publiku veľvyslancov EÚ, ako uviedol Financial Times. „Všetci utekajú zvyšovať úrokové sadzby, to nás privedie do svetovej recesie."
Tieto komentáre boli podľa Financial Times „nestrážené“. Borrell vo svojom prejave tiež kritizoval EÚ za to, že nepočúva cudzie krajiny a snaží sa „exportovať“ svoj model riadenia a štandardy na iných a priznal, že blok nedokázal predvídať rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu napriek „varovaniami z Washingtonu“.
Borrellove starostlivo zvolené slová o menovej politike USA nasledovali po minulomesačnom varovaní Svetovej banky, že zvýšenie sadzieb zo strany viacerých centrálnych bánk by mohlo v roku 2023 spustiť globálny pokles, pretože synchronizácia zo strany centrálnych bánk sa nepodobá ničomu, čo sme mali možnosť vidieť za posledných päť desaťročí. Vrcholní predstavitelia Fedu nedávno uznali, že ich kampaň na sprísnenie menovej politiky môže spôsobiť „prelievanie“, ktoré by mohlo ohroziť slabšie ekonomiky ale aj šetky ostatné ekonomiky. Ale ako zdôrazňujú, ich hlavným záujmom zostáva dostať infláciu v USA pod kontrolu, čo naznačuje, že globálne dôsledky ich plánov sú druhoradé.
Borellove varovania prichádzajú v čase, keď Svetová banka a MMF začínajú týždeň spoločných stretnutí vo Washingtone, na ktorých budú predstavitelia diskutovať o viacerých hrozbách pre globálnu ekonomiku.
Medzinárodný menový fond zhoršil výhľad rastu globálnej ekonomiky na budúci rok. Hrubý domáci produkt (HDP) sa má zvýšiť o 2,7 percenta, čo je o 0,2 percentuálneho bodu menej, než predpokladal v júlovej aktualizácii výhľadu.
Lael Brainardová, podpredsedníčka Fedu, v pondelok povedala, že hoci by americká centrálna banka mala pokračovať vo zvyšovaní sadzieb, musí to urobiť „spôsobom závislým od údajov“ kvôli „zvýšenej globálnej ekonomickej a finančnej neistote“. Dodala, že Fed „berie do úvahy dopady vyšších úrokových sadzieb, silnejšieho dolára a slabšieho dopytu zo strany zahraničných ekonomík“. Minulý mesiac zdôraznila riziká, ktoré zvyšovanie sadzieb predstavuje pre vysoko zadlžené rozvíjajúce sa trhy, keďže náklady na pôžičky rýchlo rastú.
Ako poznamenáva Financial Times, drvivý vplyv Fedu na súčasné trendy menovej politiky odzrkadľuje situáciu v Európe pred zavedením eura, keď boli krajiny nútené riadiť sa politikou nemeckej Bundesbanky. „Museli ste to urobiť," uviedol Borrell. „Aj keď to z vašich interných dôvodov nebola správna politika.“ Samozrejme, počas existencie nemeckej marky mohli európske krajiny devalvovať cestu z fiškálnej krízy, ale so spoločnou menou sú už všetci vydaní na milosť ECB a jej nákupu dlhopisov.
