Amerika poráža Európu v ekonomickom raste: Doplácame na pandémiu aj na vojnu na Ukrajine!

, Redakcia

Ekonomika Spojených štátov rastie od pandémie výrazne rýchlejšie ako tá v eurozóne. Upozornila na to Európska centrálna banka, ktorá sa pozrela aj na dôvody nášho zaostávania. Čo sa týka výhľadu do ďalších rokov, tam sú už predpovede optimistickejšie a zaostávanie eurozóny by sa malo zmenšovať.

Rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) je od začiatku pandémie v eurozóne výrazne slabší než v Spojených štátoch. Od posledného štvrťroka 2019 do posledného štvrťroka 2023 hospodárstvo eurozóny kumulatívne vzrástlo približne o 3 percentá, kým reálny HDP v Spojených štátoch stúpol až o vyše 8 percent. Ako dodáva ECB vo svojom ekonomickom bulletine, viedlo to ku kumulatívnemu rastovému diferenciálu na úrovni približne 5 percentuálnych bodov.

Tento rozdiel možno podľa centrálnej banky pripísať predovšetkým slabšej súkromnej spotrebe v eurozóne než v Spojených štátoch, kde priama podpora príjmov a relatívne výraznejšie zníženie nadmerných úspor poskytli obzvlášť výrazný impulz. Eurozóna taktiež utrpela výrazný šok vyplývajúci z vývoja výmenných relácií po tom, čo invázia na Ukrajinu vyvolala energetickú krízu.

Členenie podľa jednotlivých zložiek výdavkov ukazuje, že za väčšinu rozdielu v raste zodpovedá dynamický rast súkromnej spotreby v Spojených štátoch. „Súkromná spotreba prispela k rozdielu v raste medzi eurozónou a Spojenými štátmi od začiatku pandémie do posledného štvrťroka 2023 približne 7 percentuálnymi bodmi,“ upozorňuje ECB.

Podarí sa eurozóne výraznejšie naštartovať ekonomický rast?

Verejné investície v eurozóne pritom rástli nepatrne menej, hoci vďaka podpore z programu Next Generation EU boli ich úrovne oveľa vyššie ako v predchádzajúcich rokoch. Vládna spotreba prispela k rastu HDP v eurozóne viac ako v Spojených štátoch.

Pod ekonomické zaostávanie krajín používajúcich spoločnú európsku menu sa podpísala aj pandémia. Podľa ECB sa zdá, že pandemický šok mal v posledných rokoch väčší vplyv na reálny rast eurozóny než Spojených štátov. „Od začiatku pandémie sa ukázalo, že spotrebiteľské výdavky v Spojených štátoch boli vyššie ako v eurozóne. Okrem iných faktorov to odráža reakciu fiškálnej politiky na pandémiu v roku 2020 spolu s následným silným trhom práce, ktorý prispel k prudšiemu zvýšeniu disponibilných príjmov v Spojených štátoch,“ upozorňuje centrálna banka.

Američania míňali úspory rýchlejšie

Rozdielny vývoj je vidieť na oboch stranách Atlantiku aj pri prístupe k úsporám. V oboch regiónoch došlo v porovnaní s predpandemickými trendmi k hromadeniu nadmerných úspor. Kým v eurozóne však zostali zvýšené, v Spojených štátoch sa míňali rýchlejšie a v rokoch 2022 a 2023 výrazne podporili americkú súkromnú spotrebu.

Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich ďalších kvízov na tejto stránke!

Hospodárstvo eurozóny bolo tiež výraznejšie ovplyvnené dôsledkami vojny Ruska proti Ukrajine. Hospodársky vplyv ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roka 2022, ako aj následná energetická kríza a prudký nárast inflácie potravín mali na ekonomiku eurozóny mimoriadne závažný vplyv. „Možno to pripísať geografickej blízkosti, miere závislosti od dovozu energií a potravín z tohto regiónu aj nepriaznivému vplyvu na dôveru spotrebiteľov v eurozóne,“ dodáva ECB.

Dolár bol na tom lepšie ako euro

Výrazné straty vyplývajúce z vývoja výmenných relácií sa prehĺbili, keď sa euro znehodnotilo voči americkému doláru aj v efektívnom vyjadrení, teda vo vzťahu k menovému košu. Výmenné relácie v Spojených štátoch boli naproti tomu oveľa stabilnejšie, čo odrážalo najmä vyšší stupeň energetickej nezávislosti Spojených štátov. Značný šok vyplývajúci z vývoja výmenných relácií v eurozóne viedol k nižším reálnym príjmom a slabšej konkurencieschopnosti v kontexte klesajúcej dôvery a rastúcej neistoty.

Spojené štáty zaznamenali od pandémie výrazne vyšší rast produktivity práce ako eurozóna. „Rozklad rastu HDP na produktivitu práce, výsledky trhu práce a demografické trendy ukazuje zvlášť veľký rozdiel v produktivite práce. V období od vypuknutia pandémie sa produktivita práce na odpracovanú hodinu v eurozóne zvýšila len o 0,6 percenta v porovnaní so 6 percentami v Spojených štátoch,“ konštatuje ECB.

Pokiaľ ide o menovú politiku, údaje o jej relatívnom vplyve v týchto dvoch regiónoch sú nejednoznačné. Oba regióny zaznamenali zhruba podobnú mieru sprísňovania menovej politiky a silný prenos do úrokových sadzieb úverov v súkromnom sektore.

Výhľad do budúcnosti je však pre eurozónu optimistickejší. Najnovšie makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému naznačujú menší rastový diferenciál medzi eurozónou a Spojenými štátmi v nasledujúcich dvoch rokoch. Na rozdiel od Spojených štátov, v eurozóne sa očakáva zrýchlenie rastu reálneho HDP vďaka relatívne vyššej spotrebe. „Predpokladá sa tiež, že rozdiel v raste produktivity sa zmenší, pričom v eurozóne dôjde k výraznejšiemu oživeniu produktivity práce, čiastočne v dôsledku určitého cyklického uvoľňovania nahromadenej pracovnej sily,“ uzatvára ECB v zverejnenej analýze.

Viac o téme: euro , Európska centrálna banka ECB , eurozóna , hrubý domáci produkt HDP , Spojené štáty americké USA

Súvisiace články

Aktuálne správy