oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images
V roku 2021 boli mnohé firmy v západných krajinách poháňané silným oživením a vytvorili rekordné zisky, ktoré viedli k neskoršiemu rozdeleniu dividend akcionárom. To všetko v čase, keď sa začína kúpna sila domácností dostávať pod tlak. Vyvoláva to diskusiu o možnom zdaňovaní týchto „superziskov“.
Laureát Nobelovej ceny za americkú ekonómiu Joseph Stiglitz sa nedávno zaradil do tábora tých, ktorí považujú zdaňovanie za legitímne. Odvoláva sa na morálny argument pre odôvodnenie takéhoto opatrenia, najmä tým, že využívajú štedrosť plánov obnovy aj pri súčasných ziskoch.
Na druhej strane sú tí, ktorí tvrdia, že tieto zisky už zdanené sú. Hoci presne nevedia, čo je superzisk, pretože ide o pojem, ktorý nemá žiadnu uznávanú definíciu, ale ktorý môže označovať nadvýkonnosť spojenú s vonkajšou príčinou, ako napr. zvýšenie cien pre energetické spoločnosti alebo odvolávanie sa na zisky historicky považované za neprimerané a nemorálne, ako sú vojnové zisky. Otázkou je, či by mali a mohli byť zdanené ešte viac.
Zdá sa však, že jeden argument je v súčasnej diskusii nepovšimnutý: inflácia umelo zvyšuje zisky. Superzisky boli zaznamenané vlani, efekt by teda mal zohrávať plnú rolu vo výsledkoch firiem v roku 2022, ktoré budú zverejnené v roku 2023, upozorňuje na možné skreslenia Pierre Labardin z Univerzity La Rochelle na stránkach The Conversation.
Aký je mechanizmus
Zisk je definovaný nárastom (a stratami znížením) vlastného imania, teda finančných zdrojov firmy z jedného roka na druhý (bez dlhu). Avšak, a to je podstata inflácie, nominálna hodnota vlastného imania z roka na rok klesá, keďže inflácia medzičasom znížila hodnotu. V čase inflácie teda nominálny zisk môže zodpovedať skutočnej strate. Napríklad pri vlastnom imaní 100 000 eur a inflácii 10 % predstavuje každý zisk nižší ako 10 000 eur skutočnú stratu. Čím vyššia je miera inflácie, tým viac môžu zdanlivé zisky zavádzať zainteresované strany, aby verili, že situácia spoločností je lepšia, ako v skutočnosti je.
Tento prípad sa už v minulosti vyskytol a história inflačných období nám umožňuje predvídať dôsledky, ktoré z toho môžu vyplynúť. Po prvé, môžu byť ovplyvnené politiky vyplácania dividend. V skutočnosti môže spoločnosť slúžiť svojim akcionárom len v prípade pozitívneho výsledku. Ak sa zisky javia ako fiktívne, podobne ako v našom predchádzajúcom príklade, potom existuje riziko vyplácania nadmerných dividend, ktoré neodrážajú skutočnú ekonomickú výkonnosť spoločnosti.
Nemecký precedens
Príkladom je Nemecko po prvej svetovej vojne: obdobie prudko stúpajúcich cien viedlo k mnohým zjavným ziskom, ktoré boli v skutočnosti stratami. V účtovnej analýze nemeckej hyperinflačnej krízy uverejnenej v roku 1926 vedci zhromaždili nemecké štatistiky týkajúce sa kapitálu 40 veľkých nemeckých spoločností v období od roku 1913 (pred vojnou a inflačnou epizódou) do roku 1924 (po obnovení zlatého štandardu), ktoré vyplácali dividendy svojim akcionárom. Len 4 spoločnostiam sa však podarilo udržať základné imanie (výška prostriedkov, ktoré spoločníci vložili do založenia spoločnosti) a 10 z týchto spoločností ho znížilo o viac ako 90 %.
V roku 1924 viedla zmena meny k drastickej politike, ktorá zakazovala vyplácanie dividend pred obnovením akciového kapitálu na pôvodnú úroveň, čo zrejme viedlo k úniku kapitálu z Nemecka. Autori štúdie sa vyjadrili, že „účtovníctvo stráca presnosť, úprimnosť a pravdivosť“.
Nemecký prípad je zjavne extrémny a v Európskej únii sme ďaleko od takejto hrozby hyperinflácie, počas ktorej by medzimesačný nárast cien mohol presiahnuť 50 %. Kumulatívna inflácia však môže viesť k veľmi silnému podhodnoteniu niektorých aktív, napríklad nehnuteľností. Kúpené niekedy o niekoľko desaťročí skôr môžu tieto aktíva generovať významný kapitálový zisk, ktorý by mohol niesť zárodok budúcich škandálov: opätovný predaj fiktívnym spoločnostiam s cieľom získať kapitálové zisky a viesť k rýchlemu obohateniu.
Zohľadnenie účtovného vplyvu inflácie na výsledky by však mohlo viesť aj k riadeniu vo väčšom súlade so skutočným výkonom spoločnosti, čo by niektorým manažérom umožnilo po niekoľkých desaťročiach opäť získať prevahu nad akcionármi v správe, kde krátkozrakosť akcionárov a finančných zainteresovaných strán spôsobila spoločnostiam značné škody.
