oPeniazoch.sk, voxeu Foto: SITA/AP
Zatiaľ čo západné médiá kritizujú ruskú inváziu na Ukrajinu, niektoré štáty si osvojili Putinov alternatívny príbeh. Informácie a názory verejnosti sa tiež líšia. Verejná mienka je dôležitým determinantom výsledkov politickej reakcie na krízu.
Ruská invázia na Ukrajinu bola odsúdená ako nevyprovokovaný vojnový akt. Zatiaľ čo západné médiá boli plné kritiky a odsúdenia tejto vojny, niektoré národy, najmä tie, ktoré sú súčasťou ruských aliancií, prijali Putinov príbeh a označili ho za „špeciálnu vojenskú operáciu“. Preto sa informácie o tejto vojne budú líšiť medzi rôznymi nezávislými zdrojmi, čo znamená, že to pravdepodobne povedie k tomu, že verejnosť bude mať rôzne postoje.
Vedci sa rozhodli preskúmať sentiment na základe údajov z príspevkov na sociálnych sieťach. Analyzovali verejnú mienku týkajúcu sa vojny medzi Ruskom a Ukrajinou pri pohľade na takmer milión príspevkov na Facebooku zo 108 krajín prostredníctvom kombinácie štyroch najmodernejších prístupov k textovej analýze. Poukázali tým na skutočnosť, ako môžu politické režimy a obchodné vzťahy predpovedať, ako budú ľudia vnímať túto vojnu. Ide o geografickú heterogenitu medzi postojmi vlády a náladou verejnosti.
Zostavenie indexu sentimentu
Big data z Facebooku boli zozbierané s cieľom preskúmať diskusie na sociálnych médiách súvisiace s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou od 1. februára do 31. marca, pokrývajúce najintenzívnejšie obdobie konfliktu, ktorý sa začal 24. februára. Použili štyri rôzne metriky a previedli ich na rovnakú škálu od 0 do 1. Výsledkom bolo, že skóre klasifikovali ako pozitívne, ak bolo väčšie ako 0,5, a ako negatívne, ak bolo menšie ako 0,5.
Ide o prvú štúdiu verejnej mienky rušivej spoločenskej udalosti, ktorá sa pokúša zmapovať skóre sentimentu pre veľký počet krajín na celom svete. Približne 64 000 príspevkov obsahovala vzorka, do ktorej sa ale nedostali krajiny s menej ako 50 interakciami. V 108 krajinách sa najobľúbenejšie témy sústreďovali okolo vojenských operácií, kľúčových politických vodcov a organizácií, globálnych pokusov zastaviť vojnu pomocou ekonomických sankcií a diplomatických kanálov, humanitárnych obáv, cien energií a ropy a úlohy médií vo vojne.
Skóre verejnej mienky 108 krajín o sankciách proti Rusku
Poznámka: Svetlejšie a tmavšie miesta odrážajú negatívny a pozitívny sentiment voči ekonomickým sankciám voči Rusku. Krajiny v bielom neboli zahrnuté do vzorky sentimentu, pretože Facebook je v týchto krajinách cenzurovaný alebo pretože sa našlo príliš málo príspevkov na tému sankcií. Rusko a Ukrajina boli vylúčené, aby sa predišlo zaujatosti.
Mapa skóre sentimentu ukazuje podporu verejnosti pre sankcie proti Rusku vo väčšine krajín v danej vzorke (108 krajín s priemerným skóre verejnej mienky 0,68). Ak sa však zameriame na úvahy o podpore konfliktu, je zrejmé, že nálady verejnosti sú medzi krajinami s odlišným postavením v geopolitickom svete roztrieštené. Verejnosť v západných krajinách výrazne podporuje sankcie, pričom priemerné skóre verejnej mienky je približne 0,71. Verejnosť v niektorých krajinách, ktoré majú geografickú polohu blízko Ruska, sa zdá byť rozdelená, pričom sankciám proti Rusku prejavuje väčšina podporu (skóre sentimentu nad 0,50, ale pod 0,60). Verejnosť v kľúčových krajinách Strednej a Južnej Ameriky tiež vykazuje vysoký konsenzus v silnej podpore sankcií.
Mapa zosúladenia vlády a verejnosti o sankciách proti Rusku
Konkrétne ázijské a africké krajiny vykazujú jasnejšie rozdiely medzi postojmi vlád a náladami verejnosti.
V demokratických krajinách je vyššia podpora ekonomických sankcií voči Rusku o 16–19,7 % v porovnaní s autoritatívnou skupinou. Jedno z možných vysvetlení je sloboda prejavu. Pokiaľ ide o medzinárodné obchodné aktivity, ľudia z krajín, na ktorých sa Rusko pri vývoze svojich produktov veľmi spolieha, s väčšou pravdepodobnosťou vyjadria podporu sankciám proti Rusku za inváziu. Naopak, zdá sa, že tí z krajín silne závislých od ruského exportu s uvalenými sankciami nesúhlasia. Je zaujímavé, že pri pohľade na ekonomickú situáciu, v krajinách s politickou stabilitou majú ľudia tendenciu odsudzovať ruskú inváziu. V porovnaní so Severnou Amerikou je v Južnej Amerike výrazne vyšší pozitívny sentiment voči ekonomickým sankciám.
Priemerná zmena o 0,63 % až 0,72 % sa prejavuje pri pravdepodobnosti, že sa vláda rozhodne postaviť sa proti ruskej invázii prostredníctvom ekonomických sankcií. Keď majú občania väčšiu šancu vyjadriť svoj názor a byť vypočutí svojou vládou, pravdepodobnosť, že sa ich vlády rozhodnú odsúdiť Rusko, sa zvýši v priemere o 0,25 %. Napokon, krajiny s vyššími úrovňami HDP na obyvateľa by mohli predpovedať verejné sentimenty aj rozhodnutie vlády. Vzdelanie
spojené s rokmi školskej dochádzky však nekoreluje s názormi verejnosti.
V kontexte pochopenia dôsledkov rusko-ukrajinskej vojny zohráva sentiment dôležitú úlohu pri vysvetľovaní vznikajúcich výziev, akými sú očakávanie – a strach – z inflácie, alebo heterogenita v reakciách európskych krajín na krízy. Ukazuje sa, že obchodné vzťahy národov s Ruskom zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní názoru na vojnu. Novovytvorený index verejnej mienky by mohol predpovedať 63 – 72 % vládnych hlasov v OSN po kontrole makroekonomických determinantov.
