oPeniazoch.sk, TASR
Ministri financií Európskej únie (EÚ) rokovali v sobotu (10. 9.) o udržateľnosti verejných financií a plánovanej reforme spoločných fiškálnych pravidiel. Okrem toho v druhý deň neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Prahe hovorili aj o harmonizácii priamych daní.
EÚ po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 pozastavila platnosť svojich prísnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtových deficitov a verejných dlhov. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy ECOFIN rovnako ako správ agentúr DPA a Reuters.
„Napriek tomu, že sme sa po covidovej kríze plynule presunuli do energetickej krízy, nemali by sme odsúvať diskusiu o návrate európskych krajín k fiškálnej disciplíne. Európske vlády musia v súčasnosti zvyšovať štátne výdavky, aby pomohli domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. Nesmieme však úplne ignorovať významne sa prehlbujúce verejné dlhy v EÚ za uplynulých 20 rokov,“ uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý viedol zasadnutie ECOFIN.
Európska komisia (EK) v druhej polovici októbra prestaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré by mali krajinám ponúknuť individuálny spôsob zníženia dlhu, uviedol v sobotu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Podľa neho hlavným cieľom fiškálnych pravidiel zostáva udržateľnosť verejných dlhov.
„To bude vyžadovať fiškálne korekcie, reformy, rovnako ako investície,“ uviedol Dombrovskis a signalizoval, že v rámci reformy sa bude väčšia pozornosť venovať vládnym investíciám. „Realistické, postupné a trvalé znižovanie pomerov verejných dlhov“ k HDP vyžaduje podľa Dombrovskisa kombináciu všetkých troch spomenutých prvkov.
„Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické,“ uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.
Podľa pravidiel EÚ by sa verejné dlhy mali pohybovať pod 60 % HDP a deficity verejných financií pod 3 % HDP. Po pandémii však verejné dlhy mnohých krajín presahujú 100 % HDP, pričom dlh Grécka predstavuje 185 % HDP a Talianska okolo 150 % HDP. Na druhej strane, dlh Estónska je len 18,1 %, Luxemburska 24,4 % a Litvy 44,3 % HDP.
„Vzhľadom na rozdielne úrovne dlhu medzi členskými štátmi nemôže existovať jeden prístup vhodný pre všetkých,“ uviedol Dombrovskis. Manévrovací priestor pre jednotlivé krajiny musí byť väčší, aj keď v hraniciach „spoločných pravidiel“.
EÚ plánuje, že od roku 2024 sa vráti k rozpočtovej disciplíne. Vojna na Ukrajine, geopolitické zmeny, zhoršenie ekonomických vyhliadok rovnako ako vysoké investície potrebné na boj proti klimatickej kríze sú faktory, ktoré sa musia zohľadniť pri reforme fiškálnych pravidiel.
