oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: getty images
Aj ekonómovia so socialistickými sklonmi rozumejú negatívnym a nevyhnutným dôsledkom regulácie nájomného. Niektorí dokonca konštatujú, že regulácia nájomného je ešte deštruktívnejšia než bombardovanie.
Švédska regulácia nájomného je široko propagovaná, hlavne tými, ktorí nechápu ekonómiu ako model toho, ako by mal fungovať trh s nehnuteľnosťami. Mladí ľudia v Írsku napríklad radi poukazujú na Švédsko ako na raj, kde regulácia nájomného zaisťuje ľahkú dostupnosť cenovo prijateľného a kvalitného prenájmu.
V Štokholme by sa podľa takýchto názorov dal získať luxusný moderný byt len za babku v porovnaní s prenájmom v Írsku. Zbežné vyhľadávanie cez Google potvrdzujú rôzne problémy vyplývajúce zo švédskej regulácie nájomného a vrhlo ostré svetlo na vrúcne zastávané, no napriek tomu úplne mylné presvedčenie.
Dokonca aj ľavicové médiá museli (s nevôľou) akceptovať, že kontrola nájomného nefunguje. Vo Švédsku, ako aj v iných mestách s podobnou politikou, sa zmluvy o bytoch s kontrolovaným nájmom stali cenným majetkom, ktorý treba obhospodarovať a využívať. Mnohí nájomníci, ktorí majú vytúžené „primárne“ zmluvy s kontrolovaným nájomným, prenajímajú nehnuteľnosti „sekundárnym“ nájomníkom na čiernom trhu za dvojnásobok sumy regulovaného nájomu.
Keď nájomcovia získajú primárne zmluvy, zriedka sa ich vzdajú. Len pol percenta primárnych nájomných zmlúv v centre Štokholmu si nájde cestu späť do bytovej agentúry. Pre každého nováčika v meste je takmer nemožné získať takúto zmluvu. Ľudia, ktorí nemieni čakať v rade, sa vracajú k rôznym metódam, od využívania osobných kontaktov (pákový efekt, ktorý nováčikovia na trhu majú len zriedka a nedá sa to označiť za niečo „spravodlivé“ a bez korupcie) až po úplatky (rozhodne korupcia), ktoré môžu predstavovať niekoľko ročné nájomné.
Ako si možno predstaviť, jedna trieda ľudí získavajúca výhodu (náhodne, korupciou alebo vekom) nad ostatnými triedami ľudí, nie je receptom na sociálny zmier. To, že prvá trieda vládne nad ostatnými, to zhoršuje. Ďalším škodlivým účinkom zoznamov čakateľov je klesajúca mobilita vo Švédsku (ľudia čakajúci na zozname konkrétnej bytovej agentúry sa nechcú sťahovať a dostať sa na koniec iného zoznamu). Tento nedostatok mobility spôsobuje ťažkosti zamestnávateľom, z ktorých jeden z piatich uvádza nedostatok ubytovania ako hlavnú prekážku pri prijímaní zamestnancov a zvyšovaní pracovnej sily.
Priemerná čakacia lehota na byt s regulovaným nájmom v Štokholme za posledné desaťročie vzrástla z piatich rokov na deväť. V tých žiadanejších lokalitách sa dokonca zdvojnásobila. Podiel švédskych ľudí vo veku 20 – 27 rokov, ktorí žijú so svojimi rodičmi, rastie a v súčasnosti je najvyšší od začiatku zaznamenávania.
Je to skoro ako keby regulácia nájomného spôsobila nedostatok bytov. Kto to mohol predvídať? Takmer každý, kto má oči, čestnosť, pominuteľný záujem o ekonomickú históriu a nie celkom uzavretú myseľ. Kontroly cien vždy a všade priniesli nasledujúce výsledky.
Cenový strop – zastropovanie ceny pod sadzbou, ktorú by stanovil trh spôsobí nedostatok uvedeného tovaru/služby a/alebo pokles kvality uvedeného tovaru/poskytovanej služby. Príkladom sú regulácie nájomného v Štokholme, Hanoji, New Yorku, či Dubline.
Minimálna cena – opak zastropovania, keď sa cena nastaví nad sadzbou, ktorú by stanovil trh. Spôsobuje nadmernú ponuku uvedeného tovaru/služby. Príkladom je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie. Predtým to boli nadbytočné množstvá, ktoré nevyhnutne vyplynuli z určovania cien vlastných jurisdikcií jednotlivých krajín.
Ak sú stropy cien prenájmu stanovené nižšie ako sadzby pre zúčtovanie trhu, prenajímatelia majú tendenciu opustiť trh, v prvom rade nikdy nevstúpiť na trh alebo upraviť iné náklady (napríklad údržbu a opravy) smerom dole, aby znížili straty alebo udržali svoje marže. Prenajímatelia, ktorí predávajú alebo nekupujú v prvom rade, môžu len znížiť ponuku prenajímaných nehnuteľností. Odkladanie údržby a opráv znižuje kvalitu bytového fondu, ktorý je k dispozícii na prenájom.
Dokonca aj ekonómovia so socialistickými sklonmi rozumejú negatívnym a nevyhnutným dôsledkom regulácie nájomného. O niečom to vypovedá, keď prakticky všetci ekonómovia (samozrejme, vždy sa nájde pár pochybovačov) – dokonca aj tí, ktorí sú veľkými fanúšikmi štátnych zásahov a represívnych daní – pripúšťajú, že cenové kontroly (ktorých výrazným príkladom je kontrola nájomného) jednoducho nefungujú. Švédska vláda v roku 2021 podnikla malé kroky na riešenie dysfunkcie spôsobenej reguláciou nájomného a pokúsila sa obmedziť rozsah regulácií nájomného a zrušiť ju v novopostavených bytoch. Vláda padla.
Prekvapením nebolo, že ľudia s obmedzeným chápaním ekonómie by odmietli jediné morálne, praktické a realizovateľné riešenie problému. Nebolo to ani tak, že krajná pravica a krajná ľavica švédskej politiky sa spojili v snahe poraziť vládu. Skutočným prekvapením bolo, že niektorí pozorovatelia považovali za zvláštne, že sa krajná pravica a krajná ľavica spojili, s iným cieľom. Koniec koncov, autoritári držia spolu pri presadzovaní štátnej kontroly a najmä ak ide o márne, nemožné, ignorantské a arogantné úsilie neakceptovať základné zákony ekonomiky. Neustále odporúčanie regulácie nájomného na celom svete a v celej histórii je symbolické pre jednu vec: snahu progresívnych ideológov prevrátiť realitu.
