oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpovedala, že „od apríla by mohli chýbať tri milióny barelov ruskej ropy denne“ čo je asi tretina z celkového objemu. Obávala sa, že by to mohlo spôsobiť „najväčšiu dodávateľskú krízu za posledné desaťročia“. Takéto prognózy sa však ukázali ako príliš pesimistické.
Bezprostredne po ruskej invázii na Ukrajinu svetové ceny ropy vyskočili nad 100 USD za barel a 8. marca dosiahli 130 USD za ropu Brent. Prevládal strach, že značné ruské dodávky sa zo svetového trhu vytratia, buď v dôsledku západných sankcií alebo dobrovoľného rozhodnutia Moskvy v odvete za západnú podporu Ukrajine. To bolo obzvlášť znepokojujúce, keď sa svet už snažil zabezpečiť dostatok dodatočnej ropy na uspokojenie rýchlo rastúceho dopytu po uvoľňovaní obmedzení spojených s pandémiou koronavírusu.
Po viac ako štyroch mesiacoch vojny je ale ruská produkcia ropy a plynu takmer na rovnakej úrovni, ako keď sa vojna začala. Prečo je to tak a čo môžeme očakávať v budúcnosti?
Rusko je energetická veľmoc
Rusko je „neuveriteľne nedôležité v globálnej ekonomike okrem ropy a plynu“. Tak sa v určitom čase vyjadril ekonóm z Harvardu a bývalý Obamov poradca Jason Furman. Je to len 11. najväčšia ekonomika celkovo, napriek tomu, že je tretím najväčším producentom ropy po USA a Saudskej Arábii a druhým najväčším exportérom ropy po Saudskej Arábii. Leží tiež na najväčších overených zásobách plynu na svete, je druhým najväčším producentom po USA a najväčším vývozcom.
Rusko je najväčším dodávateľom energie do EÚ, pričom predstavuje 27 % dovozu ropy a 41 % plynu. Druhé Nórsko predstavuje 7 % a 16 %.
Tieto jednoduché fakty vysvetľujú, prečo je Rusko dôležité pre trhy s ropou a plynom a prečo nebolo pre EÚ ľahké zakázať jeho dovoz hneď po začiatku vojny. Niekoľko ďalších krajín zaviedlo obmedzenia: Kanada sa stala prvou krajinou, ktorá zakázala dovoz ruskej ropy, a potom nasledovali USA, ktoré od apríla zakázali všetku ruskú ropu, skvapalnený zemný plyn a uhlie. Spojené kráľovstvo oznámilo, že do konca roka postupne ukončí dovoz ruskej ropy. Mnohí súkromní kupci, ktorí sídlia predovšetkým na západe, tiež prestali nakupovať zo strachu z poškodenia dobrého mena a uviaznutia v mínovom poli sankcií.
Napriek všetkým týmto obmedzeniam však ceny ropy klesli zo svojich marcových maxím (aj keď sa zdá, že vojna ukotvila spodnú hranicu na 100 USD za barel). Čiastočne je to spôsobené pochmúrnejšími globálnymi ekonomickými vyhliadkami spôsobenými zúrivou infláciou a rastúcimi úrokovými sadzbami, ktoré pravdepodobne znížia dopyt po rope. Zároveň však krajiny, ktoré sa ponáhľali so zákazom ruskej ropy, nepatria medzi jej najväčších spotrebiteľov, ktorými sú Čína, Nemecko a Holandsko.
Ázijskí kupci tiež privítali „príležitosť“ nakúpiť ruskú ropu za zvýhodnené ceny: hlavný produkt, známy ako Ural, sa predával za cenu okolo 1 USD za barel pod cenu Brent, no momentálne je rozdiel vyše 30 USD.
IEA riadne zredukovala svoje predpovede. Vo svojej aprílovej správe očakávala, že ruské dodávky ropy v tom mesiaci „klesnú o 1,5 mb/d [milión barelov za deň]“, pričom dodali, že od mája by sa zo svetového trhu vytratili približne 3 mb/d. Agentúra však vo svojej májovej správe odhadla, že ruská produkcia ropy klesla v apríli takmer o 1 mb/d a že „straty by sa mohli v druhej polovici roka zvýšiť na približne 3 mb/d“. Podľa ruských zdrojov sa produkcia ropy v krajine v júni zvýšila o 5 % na 10,7 mb/d v porovnaní s približne 11 miliónmi v januári/februári.
Čo ďalej
Po mesiacoch rokovaní EÚ 3. júna oznámila zákaz dovozu všetkej ruskej námornej ropy a ropných produktov platný o šesť mesiacov pre ropu a osem mesiacov pre produkty. Nemecko aj Poľsko sa tiež zaviazali zastaviť dodávky prostredníctvom ropovodu, čo predstavuje 90 % vývozu ruskej ropy do EÚ alebo 2,5 mb/d.
Opäť však nezanedbateľnú časť odoberú iní kupujúci. V máji napríklad čínsky dovoz ropy z Ruska dosiahol rekord 2 mb/d a Rusko predbehlo Saudskú Arábiu ako najväčšieho dodávateľa Číny. India od začiatku vojny zvýšila aj nákupy ruskej ropy. Čína a India sú dvoma najväčšími čistými dovozcami ropy na svete a Čína je druhým najväčším spotrebiteľom ropy po USA.
Americký Úrad pre energetické informácie (EIA) celkovo predpokladá, že asi 80 % ropy, na ktorú sa vzťahuje zákaz dovozu do EÚ, nájde alternatívnych kupcov, najmä v Ázii. Pokiaľ sankcie neuvalia všetci hlavní dovozcovia ropy, ruská ropa si bude naďalej hľadať kupcov. To vysvetľuje značné rozdiely v odhadoch, koľko ruskej ropy sa vytratí zo svetového trhu, najmä v krátkodobom horizonte. Od 0,25 mb/d podľa OPEC po 3 mb/d podľa Goldman Sachs.
Z dlhodobého hľadiska, za predpokladu, že západný bojkot bude zachovaný a dokonca sprísnený, bude strata výraznejšia. Už pred vojnou vlastné prognózy ruskej vlády očakávali, že jej produkcia ropy a plynu bude podkopaná vyčerpaním zásob a následkami technologických a ekonomických sankcií uvalených západom po invázii na Krym v roku 2014. Dokonca aj ten najoptimistickejší scenár predpovedal len krátkodobý mierny nárast ťažby ropy a následné ustálenie od roku 2024 do roku 2035. V konzervatívnejšom scenári sa očakával pokles produkcie ropy.
Od začiatku vojny mnohé západné ropné spoločnosti, ktoré zvyčajne prinášajú kapitál a technológie, opustili Rusko. V krajine so zložitými nádržami, starnúcimi poľami a nepriateľskou klímou nedostatok investícií a prístupu k technológiám urýchli dlhodobý pokles.
Globálny trh sa v konečnom dôsledku prispôsobí takémuto výsledku, keď budú k dispozícii ďalšie dodávky a dopyt bude reagovať na ceny, ale Rusko bude musieť žiť so zmenšujúcim sa podielom na trhu a menším vplyvom na svetové trhy s ropou. To Moskve výrazne sťaží financovanie budúcich vojen. Znamená to tiež, že Rusi budú musieť diverzifikovať svoju ekonomiku v čase, keď s nimi podstatná časť sveta už nebude obchodovať.
