oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Ekonomiky, najmä tie západné, inklinujú k trvalému rastu. Dá sa vôbec dosiahnuť? Ekonomický rast závisí od viacerých faktorov, medzi ktorými vynikajú úspory a technologické zmeny.
V súčasnosti žijeme v špirále inflácie spôsobenej globálnou krízou dodávok, intenzívnou energetickou závislosťou a inváziou Ruska na Ukrajinu. Navyše, po takmer dvoch rokoch izolácie sa spotreba zrýchlila. Všetky tieto faktory prehrievajú ekonomiku a ohrozujú jej rast.
Rast a úspory
Americkí ekonómovia Robert Solow a Trevor Swan vypracovali svoju teóriu ekonomického rastu v roku 1956 . Uvádzajú v nej, že sporenie (ktoré sa stáva investíciou) je hlavným motorom rastu a že hoci je spotreba pozitívna, nemala by byť nadmerná. Toto je zlaté pravidlo miery úspor.
Takže inflácia, ktorá nie je ničím iným ako extrémnym prejavom ťahu spotreby, spomaľuje možnosť zvyšovania úspor, a teda obmedzuje rast.
Teória Solowa a Swana vysvetľuje, že prvotným motorom rastu sú úspory. Tieto úspory sa reinvestujú a generujú nový kapitál. Akumulácia kapitálu prináša vyšší príjem. Ten vyšší príjem je opäť určený na spotrebu a úspory a koleso sa opäť točí. Vytvára sa tak cnostný kruh, v ktorom prichádza moment, v ktorom je akumulácia kapitálu taká, že už nie je možné ďalej rásť. Toto je známe ako ustálený stav.
Preto by ekonomiky krajín mali rásť do stabilného stavu. Iba také dôležité udalosti, ako sú krízy, vojny alebo prírodné katastrofy, môžu oddeliť ekonomiku od jej stacionárneho stavu. Keď sa ekonomika zotaví, vďaka šetreniu by opäť inklinovala k stacionárnemu stavu.
Teoreticky by teda všetky ekonomiky mali smerovať k ustálenému stavu. Prax však ukazuje, že existujú ekonomiky, najmä západné, ktoré inklinujú k trvalému rastu. Takže okrem šetrenia musia existovať aj iné páky na ekonomický rast.
Rast a inovácie
Technológie a ľudský kapitál sú tiež dôležité pri vysvetľovaní ekonomického rastu. Ak sa neoklasickí ekonómovia zamerali na vzťah medzi technickou inováciou a fyzickým kapitálom, Gregory Mankiw, David Romer a David N. Weil študovali vzťah medzi technickými inováciami, ľudským kapitálom a inštitúciami, vrátane vlád, z pohľadu hospodárstva.
Technologické zmeny sú výsledkom interakcie medzi ľudským kapitálom, inováciami, výskumom a vývojom. Sám Romer odporučil, aby sa z verejných peňazí financovali vzdelávacie inštitúcie a výskum a vývoj.
Pre Hansa-Jürgena Engelbrechta zohráva v niektorých fázach ekonomického rozvoja rozhodujúcu úlohu úroveň vzdelania. Jasne to bolo vidieť pri ekonomickom raste ázijských tigrov (Singapur, Hongkong, Taiwan a Južná Kórea) v 60. rokoch 20. storočia. Rast produktivity je rýchlejší v krajinách s vyššou úrovňou priemerného vzdelania.
Rozvoj ľudského kapitálu má väčší vplyv na rast, keď je špecifický pre technologickú difúziu. Do tejto kategórie patria veda, technika, inžinierstvo a matematika. Preto sa ekonómovia pri predpovedaní ekonomického rastu pozerajú na ukazovatele vzdelania, ako sú roky školskej dochádzky, výdavky na vzdelanie, vyučovací čas, atď.
Rast a technologické vzdelávanie
Profesor Robert J. Barro po skúmaní HDP na obyvateľa americkej ekonomiky (2001) dospel k záveru, že zvýšenie kvality ľudského kapitálu má pozitívny vplyv na tempo rastu ekonomiky. Z jeho výskumu vyplynulo, že ľudský kapitál je tiež motorom rastu.
Rozhoduje nielen množstvo vzdelania (roky strávené v školských laviciach), ale aj jeho kvalita, dosiahnuté výsledky. Vzdelávacia politika každej krajiny musí byť v súlade so strategickým umiestnením jej ekonomiky.
Iné menej formálne modely ekonomického rastu berú do úvahy faktory ako finančná politika, dostupné prírodné zdroje a dokonca aj úroveň korupcie v ekonomike.
Podobne aj iní ekonómovia identifikovali hodnotový systém, ktorý označuje určitú kultúru alebo náboženstvo za zdroj ekonomického rastu. Je to ťažko kvantifikovateľný faktor, ale môže mať rozhodujúci vplyv.
Rast a verejné politiky
V neposlednom rade nachádzame participáciu vlád na ekonomickom raste prostredníctvom ich fiškálnej a verejnej výdavkovej politiky. Väčšie investície do infraštruktúry pozitívne ovplyvňujú hospodársky rast do tej miery, že zvýšenie produktivity vďaka verejným investíciám sa neskôr prejaví na výbere daní.
Mankiw je presvedčený, že investície do vzdelania a zdravia podporujú hospodársky rast (Princípy ekonómie, časť IX, kapitola 25). Pozitívne sú aj transfery (pomoc, dotácie atď.), pokiaľ sú prezentované ako prerozdeľovacie politiky, ktoré uprednostňujú najzraniteľnejšie segmenty. Čo sa týka daní, optimálne je zdaniť fyzický kapitál a nie príjem pracovníka, pretože tieto vytvárajú pozitívne externality.
Výsledky podnikového výskumu a vývoja budú nielen prínosom pre spoločnosť alebo príslušné odvetvie, ale skončia aj s pozitívnymi externalitami pre veľkú časť spoločnosti. Napríklad výskum a vývoj v oblasti polovodičov generuje zisky pre výrobcov čipov, ale aj pre výrobcov batérií a automobilový sektor.
Ekonomiky by nemali strácať zo zreteľa tieto faktory a to, ako prispievajú k ich rastu.
