oPeniazoch.sk, TASR
Priame zahraničné investície tento rok klesnú, keďže potravinová, palivová a finančná kríza, ktorú vyvolala ruská vojna na Ukrajine, zhoršila podnikateľskú klímu. Uviedla to vo štvrtok Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) so sídlom v Ženeve. TASR správu prevzala z AFP.
Podľa nej sa globálne priame zahraničné investície (PZI) v roku 2021 zotavili na úroveň pred pandémiou a dosiahli takmer 1,6 bilióna USD (1,49 bilióna eur). Je však nepravdepodobné, že sa to v roku 2022 udrží, uviedla UNCTAD.
„Globálne prostredie pre medzinárodné investície sa dramaticky zmenilo s vypuknutím vojny na Ukrajine,“ povedala šéfka UNCTAD Rebeca Grynspanová.
„Vojna má následky ďaleko za hranicami jej bezprostrednej blízkosti a spôsobuje krízu životných nákladov, ktorá postihuje miliardy ľudí,“ dodala.
Neistota investorov a averzia k riziku „by mohli tento rok vyvinúť výrazný tlak na zníženie globálnych priamych zahraničných investícií,“ povedala bývalá viceprezidentka Kostariky.
Známky slabosti sa už objavujú, tvrdí UNCTAD vo svojej správe o svetových investíciách v roku 2022.
Predbežné údaje za 1. štvrťrok ukazujú, že na celom svete bol zaznamenaný pokles oznámení o nových projektoch na zelenej lúke o 21 %, aktivity v oblasti cezhraničných fúzií a akvizícií sa znížili o 13 % a dohody o financovaní medzinárodných projektov klesli o 4 %.
Investície na zelenej lúke sa zvyčajne týkajú projektov, ktoré vytvárajú nové prevádzky a pracovné miesta. Považujú sa tiež za indikátor budúcich trendov PZI.
„Tento rok sa podnikateľská a investičná klíma dramaticky zmenila, keďže vojna na Ukrajine vyústila do trojnásobnej krízy vysokých cien potravín a palív a prísnejšieho financovania,“ uviedla správa UNCTAD.
Medzi ďalšie faktory, ktoré zatemňujú vyhliadky na PZI, patria obnovený vplyv pandémie ochorenia COVID-19, pravdepodobnosť ďalšieho rastu úrokových sadzieb vo veľkých ekonomikách, negatívny sentiment na finančných trhoch a potenciálna recesia.
Dynamiku rastu z roku 2021 tak nebude možné udržať a globálne toky priamych zahraničných investícií v roku 2022 sa „pravdepodobne zamieria na klesajúcu trajektóriou, prinajlepšom zostanú ploché“.
Generálny tajomník OSN Antonio Guterres varoval, že dôsledky vojny na Ukrajine s pokračujúcou pandémiou a negatívny vplyv klimatických zmien zvyšujú stres, najmä v rozvojových krajinách.
„Existuje značné riziko, že dynamika oživenia medzinárodných investícií sa predčasne zastaví, čo bude brzdiť úsilie o podporu financovania trvalo udržateľného rozvoja,“ vyhlásil.
Prvých 10 priečok v rebríčku ekonomík s najväčším prílevom PZI v roku 2021 obsadili USA, Čína, Hongkong, Singapur, Kanada, Brazília, India, Južná Afrika, Rusko a Mexiko.
Vzhľadom na nízky porovnávací základ z roku 2020 globálne toky PZI minulý rok vzrástli o 64 % na 1,58 bilióna USD, a to najmä vďaka aktivitám v oblasti fúzií a akvizícií a veľkých balíkov stimulov pre infraštruktúru.
V prípade rozvojových ekonomík vzrástli toky PZI vlani o 30 % na 837 miliárd USD, čo je najvyššia zaznamenaná úroveň, a to najmä vďaka sile v Ázii, čiastočnému oživeniu v Latinskej Amerike a Karibiku a vzostupe v Afrike.
Ohlásené medzinárodné zmluvy o financovaní projektov stúpli minulý rok na rekordný počet 1262 a ich hodnota sa viac ako zdvojnásobila na 656 miliárd USD.
