oPeniazoch.sk, wealthsimple Foto: Twitter Jay Newman
Jay Newman z prvej ruky vie, aký špinavý môže byť skutočný svet financií. Tento zasvätený pracovník hedžových fondov, ktorý sa stal spisovateľom, má jedinečné predpoklady, aby vám ukázal aj tie najtemnejšie zákutia sveta financií.
Tajomná skupina elitných vojakov americkej armády pod velením vyššieho generála s prístupom k celej škále sledovacích technológií NSA ukradne 2,4 miliardy dolárov v hotovosti v odvážnom a krvavom pokuse o kvázi prevrat v USA. Peniaze sa použijú na financovanie prezidentskej volebnej kampane jedného z členov tímu, násilného vojnového zločinca. A informácie NSA sa použijú na získanie spravodajských informácií o niekom, kto je natoľko hlúpy, aby sa postavil proti nemu. Cesta do Oválnej pracovne je nebezpečná, ale voľná. Plán je jasný, po zvolení prezident v podstate rozloží celý americký vojenský aparát.
To je časť z knihy Undermoney, nového trileru od bývalého manažéra hedžových fondov Jaya Newmana. Triler, ktorý nenapísal niekto s dôvernými znalosťami spravodajských služieb, ale človek, ktorý strávil desaťročia v určitej časti finančného sveta. Jay Newman je pravdepodobne najúspešnejší „sup“ na svete, muž, ktorý zarobil svoje milióny spôsobom netradičným aj na pomery Wall Street. Newman strávil väčšinu svojej kariéry prácou pre najznámejší supí fond na svete – Elliott Associates, ktorý založil republikánsky miliardár Paul Singer. Supí fond skupuje nesplácaný štátny dlh za centy v dolári, často od veľmi chudobných krajín, a potom používa právne stratégie na súdoch v Londýne a New Yorku v snahe splatiť ho za 100 centov za dolár alebo ešte viac. Newman zopakoval tento neslávny obchod niekoľkokrát vo viacerých krajinách.
Možno si poviete, že skutočný finančný svet nemôže byť až taký bezohľadný a amorálny ako je popísaný v tejto knihe. Omyl.
Pozrime sa najskôr, prečo sú druhy obchodov, ktorými sa Newman preslávil, dvakrát tak šialené, ako to, čo môže podstúpiť normálny investor. Po prvé, dlhopisy, ktoré kupujú supie fondy, už zlyhali. To znamená, že dlhopisy nevyplácajú žiadne úrokové platby držiteľom dlhopisov, ako je Newman. To ich automaticky stavia mimo záujmu pre väčšinu investorov do dlhopisov, ktorí kupujú dlhopisy za výslovným účelom, aby mohli inkasovať úrokové platby.
Ďalším komplikujúcim faktorom je, že dlžníkom je suverén, čo znamená, že emitentom je národ, čo tiež znamená, že neexistuje žiadna vyššia autorita, na ktorú by ste sa mohli odvolať, a ktorá by mohla krajinu prinútiť vyplatiť svoje pôžičky. Ak dáte niektorú krajinu na súd, v najlepšom prípade súd vyhráte, čo znamená, že máte v rukách právoplatný rozsudok, čo je kus papiera, v ktorom sa uvádza, že vám príslušná krajina dlhuje určitú sumu peňazí. No podobný (cenný) papier ste už v rukách mali a čo z toho? Tieto ťažkosti sú dôvodom, prečo bol dlh lacný (Newman ho mohol kúpiť za centy za každý dolár). Znamenalo to však aj to, že získanie akýchkoľvek peňazí si často vyžadovalo desaťročia neúnavnej práce zahŕňajúcej niektoré veľmi temné zákutia. Je úžasné, že nakoniec často vyhral, najslávnejšie proti Peru a potom proti Argentíne.
A tiež to znamenalo, že mal prehľad o tom, aká skorumpovaná je v skutočnosti veľká časť sveta. Newman raz dokonca vzniesol obvinenie z vydierania proti francúzskej banke v snahe získať konžský dlh. Iný supí investor (podľa vlastného vyjadrenia) už bol blízko k vyplateniu sumy pomocou obrovskej a prepracovanej schémy, v ktorej kúpil tisíce nesplatených dlhopisov od jednotlivcov a snažil sa, aby boli všetky splatené naraz. Nepodarilo sa mu to, keď prezident krajiny požadoval niekoľkomiliónovú províziu za podpísanie zákona. Z ekonomického hľadiska by zaplatenie úplatku dávalo zmysel, ale aj dotyčný investor nechcel za mreže a zákon o zahraničných korupčných praktikách môže byť zjavne sviňa.
Dôvod, prečo má človek ako Newman takú dobrú pozíciu na to, aby napísal triler a dopodrobna vysvetlil spôsob, akým svet peňazí skutočne funguje vo finančnom svete bez hraníc, je ten, že jednou z hlavných súčastí práce každého supa je nájsť ukrytý majetok, ktorý môže zabaviť súd v Londýne alebo New Yorku. To znamená naučiť sa veľa o finančných tajomstvách.
„Na zozname Forbes chýba celá polovica svetových miliardárov,“ hovorí Newman. „Najbohatší ľudia na planéte sú zločinci a vodcovia krajín – hovorím to otvorene, pretože sú to zločinecké podniky, ktoré sa tvária ako krajiny. Rusko, Čína, Irán, väčšina Afriky. Toto nie sú riadni suveréni, aj keď môžu mať znaky demokracie. Sú to zločinecké podniky. Neexistoval mexický prezident, ktorý by nebol v posteli s mafiou.“
Newman pripomína, že ak ste hlavou štátu, nemáte nedostatok príležitostí premeniť svoju moc na peniaze. Stačí sa pozrieť na spôsob, akým trhy s ropou a plynom reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ktokoľvek, kto vopred vedel o Putinových krokoch, mohol na trhoch zarobiť bohatstvo, rovnako ako v prvých dňoch pandémie, keď Putin nečakane zvýšil produkciu ropy počas poklesu dopytu. Táto akcia spôsobila pokles ceny ropy. Iste, mohol prísť o peniaze na každom sude vyvážanej ropy, ale koľko by on alebo jeho kumpáni mohli zarobiť na transakciách s derivátmi, keby vedeli, čo sa chystá urobiť? Newman chápe, ako takéto obchody fungujú. Veľká časť jeho knihy sa sústreďuje na hedžový fond, ktorý sa snaží zarobiť miliardy, keď globálne spravodajské udalosti pohnú trhmi.
„Matematika nám zhruba hovorí, že možno polovicu svetového bohatstva nekontroluje právny štát,“ hovorí Newman. „To je naozaj strašidelná perspektíva." Jeho román je plný ľudí, ktorí konajú úplne beztrestne a nemajú strach z orgánov činných v trestnom konaní. Staré peniaze, nové peniaze, peniaze z hedžových fondov, peniaze hláv štátu, dokonca aj peniaze žoldnierov. Predstavte si to, keď sa Bridgewater stretne s Blackwaterom. Všetko sa to točí v miliardách: 2,4 miliardy dolárov ukradnutých na začiatku knihy sa neskôr začne javiť ako chyba pri zaokrúhľovaní.
Aj tí, ktorí dodržiavajú zákony, môžu občas zahliadnuť tieto peniaze. Newman upozornil napríklad na februárovú správu Financial Times. Credit Suisse, problémový švajčiarsky bankový gigant, sekuritizoval portfólio pôžičiek v hodnote 80 miliónov dolárov podporovaných megajachtami, „aby sa znížili riziká spojené s požičiavaním ultra bohatým oligarchom“. Sekuritizácia prišla práve včas, tretina nesplatených úverov v rokoch 2017-18 „súvisela so sankciami USA proti ruským oligarchom“.
Jachty sú ideálnym miestom pre miliardárov mimo zákon, kde si môžu ukladať svoje bohatstvo. Nielenže môžu byť (teoreticky) kedykoľvek prevezené do priateľskej jurisdikcie, ale môžu byť tiež speňažené prostredníctvom bánk, ako je Credit Suisse. Takýto finančný manéver je zvyčajne lacnejší ako predaj aktív a daň z kapitálových výnosov. Ale v tomto prípade, ako hovorí Newman, oligarchovia v podstate podplácali Credit Suisse tým, že si brali pôžičky, ktoré nepotrebovali. Quid pro quo: Ak nám poskytnete túto vysoko lukratívnu pôžičku, radi vám ju v plnej výške vrátime, len ako protihodnotu za vašu ústretovosť. Koniec koncov, akonáhle ste zákazníkom z dobrých kruhov Credit Suisse, môžete presúvať takmer akúkoľvek sumu peňazí, kam len chcete. A ak vám Credit Suisse zmrazí účty, jednoducho pôžičku nesplatíte.
Pre mnohých tieňových miliardárov, hovorí Newman, je však jedna vec, ktorú je veľmi ťažké za peniaze si kúpiť. Je to bankový účet v renomovanej inštitúcii. V New Yorku sa nedávno skončil veľký súdny proces, kde Tim Leissner, bývalý bankár Goldman Sachs – a bývalý manžel Kimory Lee Simmons – svedčil o spôsobe, akým podviedol banku v hodnote niekoľkých miliárd dolárov mladý malajzijský podvodník menom Jho Low. Dokonca aj potom, čo Goldman zarobil 600 miliónov dolárov na poplatkoch z obchodov s dlhopismi sa Low mal stretnúť s Lloydom Blankfeinom, generálnym riaditeľom Goldman Sachs, len aby si mohol otvoriť účet v banke. To je dôvod, prečo sa toľko úsilia a peňazí, ako ukazuje Newman vo svojej knihe, vynakladá na pranie peňazí z trestnej činnosti do takej miery, že sa to stáva prijateľným pre veľké medzinárodné finančné inštitúcie.
V Newmanovej knihe by ste márne hľadali zjavných zločincov ako Jho Low, Newmanovi sú sympatickí jeho pučisti, ktorí sú zároveň najnebezpečnejšími jedincami celého románu.
Newman je dostatočne sebavedomý na to, aby si uvedomil temnosť vôd, v ktorých plával, aj keď vyhlasoval že je na vrchole morálnych výšin. Jedna tieňová miliardárka dáva v knihe radu svojej dcére (za ktorú ťažko zaplatila). „Ľudia, ktorí si myslia, že majú morálny nárok na peniaze, sú vždy nebezpečnejší ako ľudia, ktorí ich len kradnú z obyčajných, hlúpych dôvodov. Zlodeji, s ktorými môžem pracovať, sú predvídateľní. Desia ma idealisti. Nezastavia sa pred ničím."
