oPeniazoch.sk, voxeu Foto: TASR/AP,SITA/AP
Niektoré krajiny vydali svoje vlastné digitálne meny centrálnej banky. Aj mnohí európski ekonómovia uprednostňujú takúto menu. Vedci tvrdia, že ak sú digitálne meny centrálnej banky správne navrhnuté, môžu pomôcť stabilizovať finančný a menový systém. Jednoducho dokážu pomáhať krajinám v menových krízach.
Na jednej strane je názor, že neexistuje žiaden presvedčivý dôvod na vytvorenie CBDC a že by to mohlo spôsobiť masívne výbery z bánk. Podľa Centra pre makroekonómiu však 84 % opýtaných európskych ekonómov uprednostňuje CBDC.
Skúsme sa zamyslieť, čo by znamenalo zavedenie CBDC. V prvom rade to, že účty centrálnej banky budú dostupné pre každého, nielen pre banky. Väčšina ľudí by sa pravdepodobne rozhodla presunúť svoje peniaze zo svojho bežného účtu na vklad v centrálnej banke, pretože ten je bezpečnejší. To by mohlo spôsobiť výbery z bánk. Takýmto masívny výberom sa však možno vyhnúť, ak dôjde k postupnému prechodu na CBDC, obmedzením na pre každého občana. Stanovenie takýchto limitov je možné len vtedy, ak CBDC nie je súkromnou kryptomenou, ale skôr vkladom v centrálnej banke.
Sprístupnenie vkladov centrálnej banky je jednoduchá zmena, ktorá môže v konečnom dôsledku zmeniť menový systém, tak ako ho poznáme. Vzhľadom na to, že banky vytvárajú nové peniaze (vklady) zo vzduchu vždy, keď poskytujú pôžičky, akákoľvek verejná preferencia vkladov centrálnej banky pred komerčnými bankami by mohla spôsobiť, že tento starý mechanizmus tvorby peňazí už prestane byť životaschopný. Banky by museli vytvárať nové úverové produkty a transformovať sa pritom na „normálnejšie“ politiky.
Ak väčšina ľudí drží CBDC namiesto toho, aby si otvorili účty v komerčnej banke, banky by už neboli „príliš veľké na to, aby mohli skrachovať“. V prípade bankrotu by pokračoval systém elektronických platieb v centrálnej banke, čím by sa eliminovala potreba verejnej pomoci. Túto skutočnosť zdôraznil Miguel Angel Fernández Ordóñez, bývalý guvernér Bank of Spain, vo svojej knihe Adiós a los bancos. Keďže sú banky poistené proti svojim nadmerným rizikám, pravidelne dosahujú nadrozmerné zisky. S CBDC by sa obmedzil dlhodobý trend nefinančných korporácií zarábajúcich čoraz menší podiel na firemných ziskoch, čo by viedlo k vyrovnanejšiemu rozdeleniu príjmov.
Implementácia CBDC a menšia tvorba peňazí bankami by znamenala väčšiu systémovú stabilitu z iného dôvodu: bankové peniaze sú vysoko „procyklické“. Centrálne banky by mohli vydávať CBDC proticyklicky, čím by zmierňovali ekonomické cykly namiesto ich zväčšovania. Ako napísal ekonóm z Yale Irving Fisher v roku 1935, ukončenie schopnosti súkromných bánk vytvárať peniaze by znamenalo znárodnenie peňazí a úplnú privatizáciu bankovníctva. Nedávno bývalý guvernér Bank of England Mervyn King (2010) tvrdil, že „zo všetkých mnohých spôsobov organizácie bankovníctva je najhorší ten, ktorý máme dnes“.
Napriek tomu sa mnohí obávajú, že CBDC poskytne možnosť odsledovať každú transakciu, čím sa skončí anonymita hotovosti. Ale v časoch, keď sa už za väčšinu nákupov platí elektronicky, možnosť sledovania je tu už dávno. Na druhej strane v boji proti praniu špinavých peňazí sa dá použiť rovnaký argument v čase, keď sa do popredia dostali súčasné snahy o sledovanie majetku ruských oligarchov. Odhady OSN pre medzinárodnú finančnú zodpovednosť, transparentnosť a integritu (FACTI) z roku 2020 uvádzajú daňovú stratu v roku 2019 vo výške približne 600 miliárd USD. Pomocou údajov Svetovej banky o globálnych pomeroch daní/HDP sa odhaduje táto strata na 4,61 % globálnych daňových príjmov. Tento globálny pomer daní k HDP je priemerný, takže tento odhad daňovej straty je veľmi konzervatívny.
Navyše existuje len málo skutočných alternatív k vytvoreniu CBDC, pretože bez neho súkromné stablecoiny ohrozujú schopnosť centrálnej banky kontrolovať menovú politiku. Príkladom nech je mena Facebooku, kde firma rozhoduje o tom, koľko sa jej dá do obehu. Centrálne banky to pochopiteľne nechcú a USA prinútili Facebook, aby sa vzdal svojho sna o kontrole globálnej meny. Čo však zabráni spoločnosti alebo štátnemu činiteľovi mimo USA v realizácii tohto sna?
Keynes vyzval na prechod na skutočne medzinárodnú menu a nie na globálneho hegemóna, akým je americký dolár. Podobne bývalý guvernér Bank of England Mark Carney (2019) požadoval syntetickú hegemonickú menu a ekonómovia ako Persaud poznamenali, že na tento účel je k dispozícii nástroj MMF na špeciálne práva čerpania (SDR). Fatás a Weder di Mauro (2021) poznamenávajú, že ak MMF nevybuduje novú medzinárodnú CBDC, potom spoločnosť ako Facebook pravdepodobne zožne obrovské úspory transakčných nákladov, ktoré sa tým dosiahnu.
Nové empirické štúdie ukázali potenciálny pozitívny ekonomický vplyv komunitných alebo doplnkových mien (CC) a ako môže CBDC zvýšiť svoju finančnú silu, keď sa použije na ich podporu. Úspešné CC, na ktorých vedci pracovali, dopĺňajú konvenčné meny. Ide o WIR ako doplnok ku švajčiarskym frankom, bavorský chiemgauer a barcelonský REC ku euru.
CC podporované CBDC by malo tri hlavné výhody. Po prvé, ako ukázali štúdie, majú vyššie multiplikačné účinky na miestne výdavky. Po druhé, takéto CC by centrálnym bankám umožnili kontrolovať rýchlosť obehu (koľkokrát sa mena dostane z jednej ruky do druhej), čo sa v súčasnosti nerobí. Ukázalo sa, že CC sú proticyklické (ich objem a/alebo rýchlosť sa zvyšuje v čase krízy). Niektoré CC sa ešte zrýchlia prostredníctvom stimulov, ktoré sú implementované v samotnom návrhu meny. Ukazuje to mena chiemgauer v Bavorsku. Po tretie, zavedenie CC podporovaných CBDC by mohlo pomôcť krajinám v menových krízach vyhnúť sa „podmienenosti“ MMF, čo znamená, že keď sú na podporu národnej meny potrebné pôžičky v tvrdej mene, musia byť viazané na znížené vládne výdavky, vyššie dane a vyššie úrokové sadzby. V opačnom prípade by oživujúca sa ekonomika mohla minúť viac na dovoz, čím by ešte viac oslabilo svoju menu. Tento problém je súčasťou „prvotného hriechu“ medzinárodných financií, neschopnosti rozvojových krajín požičiavať si vo vlastnej mene.
Chudobné krajiny nie sú len najviac ohrozené klimatickou zmenou. V snahe reagovať sú tiež viac vystavené dlhovým krízam. Akákoľvek energetická transformácia alebo zmiernenie zmeny klímy vyžadujúce expanzívnu politiku pravdepodobne spôsobí devalváciu, ktorá zhorší ich existujúci dlh v tvrdej mene.
„Izolácia“ obchodu, dlhu a úniku kapitálu z takejto expanzie je možná do tej miery, do akej sa to dá zaplatiť národnými CC. Bez explicitného protekcionizmu alebo kapitálovej kontroly. S týmito troma výsledkami, vyšším multiplikátorom, proticyklickou rýchlosťou a izoláciou, by použitie CBDC na podporu regionálnych CC umožnilo veľmi potrebné reformy.
Doplnkové meny podporované digitálnou menou centrálnej banky môžu nielen kompenzovať zánik peňazí komerčných bánk, ale môžu tiež demokratizovať tvorbu peňazí. Otvorený list Európskej centrálnej banke a Európskemu parlamentu podpísalo 120 európskych vedcov. Vyzývajú v ňom k širšej verejnej diskusii o príležitostiach a rizikách, ktoré pre demokraciu predstavujú CBDC. Komunity sa môžu rozhodnúť, kam pridelia likviditu a ako zabudovať „inteligentné zmluvy“ do našich mien, stimuly, ktoré nás „postrčia“ k zeleným službám a iným prosociálnym výdavkom. Rovnako ako v prípade tradičných darčekových mien, ako je indiánsky wampum, mena vydaná komunitou môže byť znakom dlhodobej reciprocity.
