Karty v rukách nemeckého kancelára: Tri najväčšie problémy, ktoré budú ovplyvňovať budúcnosť ekonomiky EÚ

, the conversation Foto: TASR/AP

Olaf Scholz má čoskoro zložiť prísahu ako nový nemecký kancelár po takmer dvoch mesiacoch intenzívnych rokovaní medzi sociálnymi demokratmi (SPD), zelenými a liberálnymi slobodnými demokratmi (FDP).

Ide o zložitú koalíciu, keďže traja spojenci mali pred voľbami odlišné, niekedy až protichodné priority. Pokiaľ ide napríklad o zdanenie, Zelení a SPD sľúbili zvýšiť dane pre ľudí s vysokými príjmami, zatiaľ čo FDP bola ostro proti. Keďže SPD má šesť ministerstiev, Zelení päť a FDP štyri, Scholz ich musí zjednotiť a zároveň zabezpečiť vedenie, ktoré sa od kancelára najväčšej európskej ekonomiky očakáva.

Na tlačovej konferencii pri oznámení koaličnej zmluvy sa veľa diskutovalo o verejných investíciách, právach pracovníkov a samozrejme o pandémii COVID-19. No hoci sú tieto záležitosti kľúčové a priťahujú širokú pozornosť médií nielen v Nemecku, v konečnom dôsledku sú to tri problémy, ktoré budú ovplyvňovať budúcnosť nemeckej lokomotívy a teda aj celého hospodárstva EÚ.

1. Rusko a Čína
Ďalšou nemeckou ministerkou zahraničných vecí bude Annalena Baerbock, spolulíderka zelených. Zelení opakovane kritizovali Angelu Merkelovú za uprednostňovanie nemeckých komerčných záujmov na úkor základných západných hodnôt a značná časť sa týkala Číny a Ruska.

Merkelová napríklad podporila plynovod Nord Stream 2 medzi Ruskom a Nemeckom, a to aj napriek dlhodobému odporu zo strany USA. Jednou z námietok voči plynovodu je, že robí Rusko menej závislým pri zásobovaní Európy na plynovode, ktorý vedie cez Ukrajinu, takže Putinovi umožňuje stláčať príjmy Ukrajiny z dodávok plynu. 

Čo sa týka Číny, Merkelová pretlačila Komplexnú dohodu o investíciách medzi EÚ a Čínou na konci roka 2020 napriek širokej kritike. Dohoda, ktorá umožňuje obom stranám lepší prístup na trhy druhej strany, je teraz pozastavená a je potrebné ju ešte ratifikovať. Ukazuje to však, do akej miery mala Merkelovej vláda s Čínou dobré vzťahy.

Otázkou je, do akej miery sa tento prístup teraz zmení pod vedením Scholza a Baerbockovej, ktorá sa vyjadrila, že jej cieľom je zahraničná politika „riadená ľudskými právami a hodnotami“. Jazyk , ktorý použila, napríklad keď vyhlásila, že územné spory v Juhočínskom mori sa musia riešiť podľa medzinárodného námorného práva, alebo keď kritizovala ruské potláčanie občianskych práv, si vyžaduje výrazné zmeny vo vzťahoch medzi Nemeckom a oboma národmi.

Nemecká ekonomika je však hlboko prepojená s oboma krajinami, najmä s Čínou. Pozícia, ktorú Scholz zaujme, bude definovať jeho funkciu kancelára a tiež neúprosne formovať vzťah EÚ s týmito dvoma krajinami.

2. Prechod na zelené Nemecko
Ohláseným cieľom novovzniknutej koalície je, že obnoviteľné zdroje budú do roku 2030 predstavovať 80 % nemeckej elektriny. A to predstavuje podstatný nárast z približne 45 % zaznamenaných v roku 2020. Na nedávnej koaličnej tlačovej konferencii Scholz zopakoval, že koalícia má v úmysle realizovať tzv. „najväčší projekt priemyselnej modernizácie, aký Nemecko podniklo za viac ako 100 rokov“.

To si však vyžaduje obrovské investície do ochrany klímy, modernizácie byrokracie v krajine, digitalizácie a ďalších. Zelení uprednostňujú, aby za to zaplatili zmenou nemeckého pravidla, že si môže požičať len do 0,35 % svojho HDP v ktoromkoľvek danom roku, ale FDP je proti, a tak dlhová brzda zostane.

Takže, kto zaplatí účet za prechod na zelenú energiu? Na túto zásadnú otázku Scholz a jeho koaliční spojenci v skutočnosti neposkytli žiadne odpovede. A je nepravdepodobné, že dodatočné zdroje budú pochádzať z vyššieho rastu.

Nemecko je aj naďalej najväčšou európskou ekonomikou a v roku 2020 bolo po Číne a USA tretím najväčším exportérom na svete. Ale rastúca medzinárodná konkurencia, rastúce zameranie Číny dovnútra a rastúci protekcionizmus, môžu v nadchádzajúcich rokoch obmedzovať tempo rastu Nemecka.

3. Najviac zadlžené štáty EÚ
Vytvorenie fondu EÚ na obnovu po koronavíruse v hodnote 750 miliárd eur začiatkom roku 2021 sa považuje za rozhodujúci moment pre blok. Znamená to, že členské krajiny prvýkrát súhlasili so zvýšením svojho spoločného dlhu, aby zabezpečili, že tí, ktorí sú najviac postihnutí pandémiou, budú schopní zmierniť negatívne dôsledky a investovať do plánov obnovy, aby umožnili vyšší rast v celom regióne.

Merkelovej sa podarilo presvedčiť svojich politických spojencov doma, aby s tým súhlasili, len tým, že ich ubezpečila, že ide o jednorazové opatrenie. Napriek tomu mnohé krajiny EÚ, ako napríklad Grécko, Taliansko a Portugalsko, mali dlhy, ktoré už boli na hranici udržateľnosti pred pandémiou COVID-19, a koronavírus ich problémy ešte viac prehĺbil. Debata o tom, či by ich mal zvyšok EÚ zachraňovať, preto skôr či neskôr vyvrcholí.

Súčasný líder FDP Christian Lindner je všeobecne vnímaný ako fiškálny jastrab, pretože trval na tom, že Európa (rovnako ako Nemecko) by sa mala vrátiť k prísnym pravidlám o dlhu, ktoré platili pred pandémiou, a tým udržať verejný dlh pod 60 % a deficity verejných financií pod 3 % HDP. V ostrom kontraste sú zelení, uprednostňujúci  expanzívnu fiškálnu politiku, v rámci ktorej si EÚ požičiava viac, aby stimulovala svoju ekonomiku.

Nateraz, aspoň pre Nemecko, FDP stanovila pravidlá, keďže sa potvrdila dlhová brzda. Presadí sa však tento prístup aj do rozpočtu EÚ? Čoskoro to zistíme. Práve v tejto otázke bude Scholz určovať svoju reputáciu v Bruseli aj mimo neho.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy