oPeniazoch.sk, mastercard Foto: getty images
Platby mobilným telefónom dnes využíva 29 percent Slovákov. Kartou sme ochotní platiť už 2 eurové položky, 52 percentám opýtaných by vôbec nevadilo, keby bola hotovosť zrušená a všetky platby by sa vykonávali elektronicky. Vyplýva to z údajov najnovšieho prieskumu Mastercard iResearch.
Necelé dva roky života s pandémiou ochorenia covid-19 výrazne zmenili platobné správanie Slovákov. Zatiaľ čo v niektorých aspektoch sa dostávame už späť na predcovidové hodnoty, iné zmeny sú trvalé a len urýchlili nastupujúci trend odklonu od hotovosti a pokračujúcu digitalizáciu.
Vplyv pandémie na slovenské domácnosti
Nezanedbateľný vplyv mala pandémia koronavírusu aj na príjmy slovenských domácností. Takmer polovica (49 percent opýtaných) uviedla, že sa v jej priebehu výrazne znížil príjem ich domácnosti. 46 percent potom uvádza, že ich pandémia naučila šetriť. Podobné čísla ukazuje aj globálna štúdia spoločnosti Mastercard skúmajúca dopady pandémie na správanie zákazníkov. 34 percent opýtaných v 15 krajinách sveta v nej uviedlo, že pandémia mala vplyv na ich príjmy. 45 percent potom uviedlo, že sa teraz snažia viac šetriť.
Hotovosť ako rezerva
Zatiaľ čo v roku 2019 sa kartou realizovalo 50 percent platieb, v tomto roku to bolo už 57 percent. 20 percent ľudí deklaruje, že na platenie teraz používajú častejšie kartu a 7 percent uvádza, že využíva častejšie platby mobilom.
10 percent populácie tvrdí, že začali počas pandémie menej často používať hotovosť. Hoci aj keď majú Slováci vo svojich peňaženkách hotovosť, neradi ju vydávajú. Takmer polovica (48 percent) ľudí hovorí, že ju aktívne nevyťahuje a šetrí si ju na prípad, že narazia na obchodníka, ktorý platby kartou neprijíma. Platobná karta sa tak stáva primárnym platobným nástrojom, ktorý používame, aj keď máme v peňaženke dostatok hotovosti. Hotovosť teda mení svoju rolu a stáva sa skôr rezervou.
Počas pandémie došlo aj k zmenám v samotnom využívaní platobnej karty. Zákazníci ňou platia aj na miestach, kde to predtým nevyžadovali. Najväčší medziročný nárast bol zaznamenaný pri platbách v lekárňach (tu platí 46 percent ľudí oproti 38 percentám minulý rok), drogériách a obchodoch s kozmetikou (43 percent ľudí tento rok oproti 33 percentám minulý rok) a pri nákupoch kníh či hračiek (23 percent tento rok oproti 17 percentám minulý rok). To sa nezmenilo ani po uvoľnení reštrikcií. Slováci tiež začali viac využívať kartu pri nákupoch na internete, predovšetkým pri nákupe oblečenia, elektroniky, jedla a kozmetiky. E-commerce je neustále na vzostupe aj podľa transakčných dát spoločnosti Mastercard, len za tri tohtoročné štvrťroky narástol o 15 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Za celý rok 2020 to pritom bolo 47 %.
Neberiete karty? Idem inam
Čo sa po uvoľnení reštrikcií naopak zmenilo, je ochota obchodníkov prijímať karty. Zatiaľ čo v roku 2020 sa ľudia začali stretávať s tým, že obchodník odmietal hotovosť (minulý rok to uviedlo 21 percent opýtaných), po uvoľnení protipandemických opatrení sa naopak stretávajú s tým, že obchodníci, ktorí predtým bez problémov brali karty, preferujú platbu v hotovosti. S tým sa v poslednom polroku stretlo 18 percent opýtaných. A to aj napriek tomu, že 69 percent ľudí uvádza, že nemožnosť zaplatiť kartou ich od nákupu u daného obchodníka odrádza. Ak by zákazníci nenarážali na nemožnosť platiť kartou, najradšej by ju využívali u lekára (46 percent ľudí), na úradoch (28 percent) a na platbu parkovného (24 percent). Práve u lekára zaznamenal prieskum najväčší nárast (+ 6 percentuálnych bodov) oproti dobe pred vypuknutím koronavírusovej krízy.
Prečo rastie preferencia platieb kartou?
Ľudia začali vo zvýšenej miere využívať platby kartou, pretože ide podľa nich o rýchlejší spôsob odbavenia a ich čas strávený v obchode sa tým skrátil (tento dôvod tohto roku uvádza 38 percent ľudí oproti 28 percentám minulý rok). Ďalším dôvodom je jednoduchý fakt, že pri sebe ľudia majú hotovosť menej často (32 percent tento rok oproti 25 percentám minulý rok). 16 percent ľudí nechcelo prísť do styku so zamestnancami obchodu a 16 percent sa bálo o svoje zdravie.
