oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Inflácia patrí k najviac skúmaným fenoménom v ekonómii. Máme celkom dobrú predstavu o tom, odkiaľ pochádza a ako to funguje. Žiaľ, medzi ekonómami a „človekom z ulice“ zostáva veľká vedomostná priepasť. Existuje niekoľko pretrvávajúcich mýtov, ktoré sa len tak rýchlo nevytratia.
Mýtus č.1: Zvyšovanie peňažnej zásoby je automaticky inflačné
Ak je v obehu viac peňazí, automaticky to znamená infláciu. Nie je to tak, pretože nie všetky nárasty peňažnej zásoby sú inflačné. Aby ste dosiahli infláciu, teda celohospodárske zvyšovanie cien, potrebujete, aby ponuka peňazí rástla rýchlejšie ako dopyt po peniazoch. Ak ponuka jabĺk rastie rýchlejšie ako dopyt po jablkách, cena jabĺk klesá. Podobne, ak ponuka peňazí rastie rýchlejšie ako dopyt po peniazoch, cena peňazí, teda ich kúpna sila, klesá.
Dopyt po peniazoch sa môže meniť z mnohých dôvodov. Koncept dopytu po peniazoch môže byť mätúci. Koniec koncov, všetci by sme chceli asi mať viac peňazí. Neznamená to, že dopyt po peniazoch je nekonečný? Nie, pretože dopyt po peniazoch sa vzťahuje na niečo špecifické: časť nášho bohatstva, ktorú chceme držať v hotovosti, alebo v hotovostných náhradách, ako sú netermínované vklady. Je to o výbere portfólia.
Poučenie: Majte na pamäti, že sa nedá povedať, či zmeny v ponuke peňazí vyvolajú tlak na rast cien bez toho, aby ste vedeli, čo sa deje s dopytom po peniazoch.
Mýtus č.2: Zvýšenie ponuky peňazí nad dopyt po nich znamená zvýšenie inflácie
Bohužiaľ, stále to nie je správne. Tentoraz spájame dva pojmy: cenovú hladinu (prevrátenú hodnotu kúpnej sily peňazí) a mieru inflácie. Cenová hladina je fráza, ktorú ekonómovia používajú na opis niekoľkých štatistických cenových indexov. Sledovaním ceny koša tovaru a premenou tejto ceny do jedného indexového čísla získate cenovú hladinu.
Prevrátená hodnota cenovej hladiny je dobrým ukazovateľom ceny peňazí. Keď je cenová hladina vysoká, kúpna sila peňazí je nízka. Keď je cenová hladina nízka, kúpna sila peňazí je vysoká.
Inflácia je však percentuálna zmena cenovej hladiny, nie samotnej cenovej hladiny. Ak dôjde k veľkému, neočakávanému nárastu peňažnej zásoby, cenová hladina sa zvýši. Ale pokiaľ ide o jednorazové zvýšenie, pričom verejnosť neočakáva, že budú nasledovať ďalšie, nebude to mať za následok vyššiu mieru inflácie v budúcnosti. Je pravda, že inflácia by bola okamžite vysoká, teda v čase, keď cenová hladina vyskočí, ale následne miera inflácie opäť klesne na trend, ktorý vykazovala predtým.
Poučenie: Ak chcete dosiahnuť trvalú infláciu, potrebujete, aby miera rastu peňažnej zásoby zostala vyššia ako miera rastu dopytu po peniazoch. Jednorazové peňažné injekcie nestačia.
Mýtus č.3: Výmenná rovnica hovorí, že inflácia je výlučne peňažný fenomén
Tak v tomto vyhlásení je hneď niekoľko chýb. Po prvé, zamieňa rovnicu výmeny s kvantitatívnou teóriou peňazí. Po druhé, kazí slávny citát Miltona Friedmana spôsobom, ktorý by z tohto skvelého ekonóma urobil niekoho celkom výstredného.
Začnime rovnicou výmeny, MV=PY. Peňažná zásoba krát rýchlosť (priemerná miera obratu meny) sa rovná cenovej hladine krát reálny príjem. Z toho vyplýva, že V je definované ako pomer PY k M.
Kvantitatívna teória peňazí (QTM) je na druhej strane špecifickou ekonomickou teóriou, ktorá zahŕňa dodatočné predpoklady na vytváranie testovateľných predpovedí. QTM hovorí, že zvýšenie peňažnej zásoby spôsobuje proporcionálne rovnaké zmeny v cenovej hladine za predpokladu , že platia tieto predpoklady: rýchlosť peňazí je stabilná a peniaze sú neutrálne, čo znamená, že skutočný príjem je nezávislý od množstva bankoviek.
Okrem toho je možné, že infláciu poháňajú nepeňažné faktory. Keď je peňazí v pomere k tovaru nadbytok, tovar je drahší. To však znamená, že inflácia môže byť spôsobená všeobecným nedostatkom tovaru! Dokonca aj bez zmeny peňažnej zásoby, keď je výroba náročnejšia, ceny stúpajú. Dnes sme toho svedkami, všetky tie problémy dodávateľského reťazca, o ktorých sa hovorí, prispievajú k inflácii. Skúsme byť konkrétnejší. Rovnicu výmeny môžeme napísať v dynamickej forme: gM + gV = gP + gY, kde „g“ označuje rýchlosti rastu. Keď sa produkcia vo všeobecnosti sťaží, gY z nepeňažných dôvodov klesá. Keď gY klesá, ale miera rastu peňazí gM a rýchlosť rastu rýchlosti gV sú nezmenené, dostaneme vyššiu infláciu, gP.
Nemali by sme infláciu príliš zjednodušovať, inak nebudeme vedieť, ako s ňou bojovať, alebo či s ňou vôbec bojovať. Politické reakcie na ekonomické otrasy sú dosť zlé aj bez dodatočných komplikácií vznikajúcich z rozšírenia ich nesprávneho vnímania medzi verejnosťou.
"To, čo ťa zabíja, nie je to, čo nevieš, ale to, o čom s istotou vieš, že to nie je pravda," vtipkoval Mark Twain. Pokiaľ ide o ekonomiku, platí to dvojnásobne. Uistime sa, že máme rôzny pohľad na infláciu, aby nás nezaskočilo to, o čom si mylne myslíme, že je nám známe.
