oPeniazoch.sk, voxeu Foto: TASR/AP
Vplyv zmeny klímy na infláciu je doposiaľ málo preskúmanou oblasťou. Teoreticky ale existujú tri mechanizmy, ako by sa zmena klímy mohla výraznejšie dotknúť inflácie.
Trojica ekonómov Donata Faccia, Miles Parker a Livio Stracca na stránkach VoxEU poukazujú na to, že globálne otepľovanie súvisí s väčšou frekvenciou javov, ako sú búrky, extrémne zrážky či vyššie teploty, čo sa následne môže prejavovať na cenách určitých produktov, hlavne pri potravinách. K tomu sa pridáva možný rast cien fosílnych palív, ktorý by priniesli snahy o posun smerom k udržateľným zdrojom energie. Opäť by išlo o jav, ktorý by sa premietal do širokého radu produktov a služieb. Podobne aj rast teplôt by sa mohol cez zdravie populácie premietnuť do produktivity a celkovej ekonomickej aktivity a následne do dlhodobého potenciálu celého hospodárstva.
Ekonómovia následne upozorňujú, že zmena klímy môže prinášať aj relatívne cenové posuny, ktoré nie sú plošným zvyšovaním cien, a centrálne banky by mali tieto dva typy odlišovať. Aj relatívne cenové posuny ovplyvňujú čísla týkajúce sa celkovej inflácie a môžu ovplyvniť inflačný vývoj aj v dlhšom období. Dôležitú úlohu tu zohráva dôvera v centrálnu banku a jej monetárnu politiku. Týka sa to aj javov, ako je prechodný rast cien komodít, kde následný vývoj inflácie závisí od miery ukotvenia inflačných očakávaní, a teda od kredibility centrálnej banky.
Podľa doterajších štúdií a diskusií existuje konsenzus ohľadom toho, že zemetrasenia, záplavy, suchá a veterné búrky negatívne ovplyvňujú ekonomickú aktivitu. Najmä v krátkodobom horizonte a v rozvíjajúcich sa krajinách. Menej štúdií bolo spracovaných vo vzťahu k extrémnym teplotám, ale aj tu sa zdá, že obmedzujú ekonomickú aktivitu najmä pri vlnách letných horúčav. Faccia a jej kolegovia študovali dáta zo 48 krajín a tvrdia, že vysoké teploty vedú k prudkému krátkodobému rastu cien potravín, ale dlhodobejší efekt je marginálny alebo dokonca negatívny. Najsilnejšie sa pritom na cenách odráža vlna letných horúčav, ktorá znižuje produkciu a následne ceny potravín rastú. Na celkovej inflácii sa tento efekt prejavuje najmä v rozvíjajúcich sa krajinách, kde majú potraviny vyššiu váhu v celom spotrebnom koši. Spomínaný dlhodobý pokles inflačných tlakov ekonómovia vysvetľujú tým, že krátkodobý ponukový šok môže viesť k zníženiu spotreby potravín, a to aj v dlhšom období. To po stabilizácii ponuky vedie k tlakom na pokles cien.
Ekonómovia tvrdia, že klimatické zmeny sa dnes stávajú relevantnou témou aj pre centrálne banky, a to priamo z pohľadu ich primárneho mandátu, teda cenovej stability. Aj keď sa nezdá, že vo vyspelých krajinách by išlo o tému s vysokou prioritou.
