oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images;TASR/AP
Viac ako 450 svetových bánk sa na konferencii OSN o zmene klímy COP26 zaviazalo k novej iniciatíve, ktorej cieľom je dekarbonizácia ich investícií. Poskytnúť bilióny dolárov v rámci zeleného financovania a dopracovať sa k čistým nulovým emisiám do roku 2050.
Pod dohľadom bývalého najvyššieho predstaviteľa Bank of England Marka Carneyho sa banky a ďalšie finančné inštitúcie zaväzujú každoročne podávať správy o emisiách uhlíka spojených s projektmi, na ktoré požičiavajú. Medzi hlavných signatárov iniciatívy Glasgow Financial Alliance for Net Zero patria Citi, Morgan Stanley a Bank of America.
Aj keď je veľmi povzbudivé vidieť, ako sa mnohé z popredných svetových bánk zaviazali poskytovať udržateľné pôžičky, je ťažké odolať obavám. Určite to nie je prvá príležitosť, kedy museli dekarbonizovať svoje knihy pôžičiek avšak doposiaľ sú výsledky nie veľmi pôsobivé.
V roku 2019 Valné zhromaždenie OSN prišlo so zásadami zodpovedného bankovníctva, ktoré si dalo podobné ciele. Banky, ktoré sa k zásadám prihlásili, sa okrem iného dohodli, že budú „spolu so svojimi klientmi podporovať trvalo udržateľné postupy“ a „zosúladia svoju obchodnú stratégiu“ s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja OSN a parížskou klimatickou dohodou. Zatiaľ sa mnohé z najväčších bánk na svete nepodpísali pod tieto princípy napriek tomu, že ide šlo doteraz o zlatý štandard dekarbonizácie úverov. Poprední signatári majú tiež ďaleko od uspokojenia požiadaviek.
Banky môžu prispieť k riešeniu klimatickej krízy z dvoch strán. Svojimi úvermi a svojimi investíciami. Na investičnej strane sme videli bod zlomu vlani, keď BlackRock, najväčší správca aktív na svete, oznámil, že svoje investície sústredí do cenných papierov zameraných na udržateľnosť. Úverovanie je však stále v počiatočnom štádiu na zelenú ekonomiku. A keďže sa všeobecne uznáva, že úvery tvoria väčšinu podnikových financií, je táto oblasť mimoriadne vhodná na dekarbonizáciu odvetvia.
Za posledné dva roky podpísalo princípy zodpovedného bankovníctva viac ako 200 medzinárodných bánk, no mnohé z najväčších bánk stále medzi nimi nie sú. Z desiatich najväčších bánk (podľa trhovej kapitalizácie) sú signatármi iba Citi, Commercial Bank of China (ICBC), Bank of China a Agricultural Bank of China. Ďalších šesť, JPMorgan Chase, Bank of America, China Construction Bank, Wells Fargo, Morgan Stanley a China Merchants Bank na zozname nie je. Tu ale treba zdôrazniť, že byť signatárom je len obmedzený záväzok, pretože dodržiavanie zásad sa vzťahuje na obdobie štyri roky. Aj počas neho je všetko dobrovoľné a nezáväzné, takže nehrozia žiadne penále a dokonca ani žiadne zverejňovanie a verejná hanba za to, že nedodržiavajú zásady.
Aby vedci dokázali získať predstavu o status quo, pozreli sa na úverové praktiky troch hlavných signatárov, banky Citi, ICBC a japonskej MUFG za roky 2016-19. Je to za obdobie bezprostredne po Parížskej dohode do roku podpísania princípov zodpovedného bankovníctva. Dalo by sa očakávať, že banky, ktoré to so svojimi záväzkami mysleli vážne, v tomto období obmedzili pôžičky s vysokým obsahom uhlíka. Vedci sa zamerali na pôžičky bánk na ťažbu fosílnych palív, pretože tieto údaje sú ľahko dostupné a pretože ide o vrchol pyramídy, pokiaľ ide o emisie uhlíka. Do porovnania zaradili aj tri ďalšie veľké banky, ktoré nie sú signatármi princípov zodpovedného bankovníctva, Wells Fargo, JPMorgan Chase a HSBC.
Zistili, že Wells Fargo a JP Morgan boli počas tohto obdobia najväčšími svetovými finančníkmi takýchto spoločností, hoci Wells Fargo klesla v roku 2020 na tretie miesto. Ani jedna z týchto dvoch bánk nepristúpila na princípy zodpovedného bankovníctva, hoci obe sa zaviazali postupovať podľa novej iniciatívy, ktorej cieľom je dekarbonizácia investícií. Obe vo svojich výročných správach uvádzajú, že sa zaviazali dodržiavať parížsku klimatickú dohodu. Obe znížili svoje celkové úvery na fosílne palivá každý rok od roku 2018 do roku 2020 o 57 % resp. 23 %.
Citi, ktorá patrí k signatárom princípov zodpovedného bankovníctva, bola v rokoch 2016-19 tretím najväčším poskytovateľom úverov na fosílne palivá, v roku 2020 dokonca dosiahla druhé miesto. Aj v prípade bánk MUFG a ICBC, ktoré sú tiež signatármi, rástli pôžičky na fosílne palivá v danom období. MUFG patrí tiež k bankám, ktoré akceptujú závery konferencie OSN o zmene klímy, hoci ani ICBC, ani žiadna z ďalších čínskych bánk nie sú súčasťou novej iniciatívy. Zaujímavé je, že HSBC nebola hlavným poskytovateľom úverov na projekty týkajúce sa fosílnych palív a to napriek tomu, že nepatrila k signatárom princípov zodpovedného bankovníctva OSN, hoci aj ona podpísala zmluvu o zmene klímy dohodnutú na COP26 v Glasgowe.
Z týchto postojov nie je zrejmý žiaden zjavný náznak toho, že by princípy zodpovedného bankovníctva doteraz vytvárali nejaký rozdiel v poskytovaní úverov v tejto oblasti. Napriek hlasom na Valnom zhromaždení OSN sa ukázalo, že tento tiger je bezzubý. A je dôvod sa obávať, že aj dohoda z klimatického summitu COP26 pôjde rovnakou cestou.
Keď signatári princípov zodpovedného bankovníctva požičiavajú peniaze, majú vytvárať hodnotenia vplyvov na životné prostredie a merať emisie skleníkových plynov jednotlivých projektov. Nie je to zanedbateľné vzhľadom na to, že takáto práca presahuje tradičné kompetencie bánk a výrazne ovplyvní ich prevádzkové náklady. Signatári majú tiež zabezpečiť, aby úvery smerovali na projekty, ktoré sú uhlíkovo neutrálne. To znamená, že dlžníci sa musia zaviazať k zmierňujúcim opatreniam, ktoré trvajú počas celého životného cyklu projektu. Súčasťou povinnosti každého signatára je zabezpečiť realizáciu takýchto zmierňujúcich opatrení monitorovaním projektu počas jeho trvania. Pretrváva však podozrenie, že v súčasnosti sa v teréne deje len veľmi málo. Aby sa to zmenilo, museli by sme prejsť na systém, podľa ktorého sú princípy zodpovedného bankovníctva povinné a záväzné.
Bohužiaľ, v tomto smere ani Glasgow Financial Alliance for Net Zero nevyzerá dobre. Hoci požiadavky na každoročné podávanie správ o emisiách uhlíka sú krokom vpred, nič v rámci iniciatívy nie je povinné. Ešte pred summitom bola iniciatíva kritizovaná aj preto, že členovia odmietli súhlasiť s ukončením pôžičiek na projekty v oblasti fosílnych palív v tomto roku. Namiesto toho je snaha za desať rokov znížiť svoje emisie uhlíka o polovicu.
Odborníci tvrdia, že by nemalo zmysel teraz náhle zakázať pôžičky na neekologické projekty. Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby sme najviac zasiahli banky, ktoré sú tradične najviac zapojené do sektorov s vysokým obsahom uhlíka. Namiesto toho je potrebné, aby sa s úverovými knihami zaobchádzalo ako s portfóliom projektov v rôznych odtieňoch zelenej, s definovanou trajektóriou smerom k zelenšiemu. Ale s tým, že to bude pre signatárov povinné. Tiež pretrvávajú obavy, že Glasgow Financial Alliance for Net Zero len zahmlieva pri kombinovaním investovania a požičiavania, namiesto toho, aby sa zamerala iba na požičiavanie. Nepotrebujeme viac hlesnejšieho revu, potrebujeme tigra, ktorý dokáže ceriť zuby.
