Zmrzlina za korunu, mlieko za dve: Spomínate na staré dobré časy?

, Swiss Life Select Foto: TASR/J.Kolenčík; D.Palkovič

Hoci mnohí stále s nostalgiou spomínajú na cenovky v obchodoch pred rokom 1989, radšej by sa mali pozrieť dopredu. Ceny tovarov síce doteraz rástli, ale mzdy rástli ešte rýchlejšie. Úspory v bankách strácajú na hodnote, preto sa treba poobzerať po finančných produktoch, ktoré udržia hodnotu peňazí, alebo dokonca niečo aj zarobia.

Priemerný Slovák dnes zarába takmer desaťnásobok toho, čo zarobil v roku 1989. Priemerná mzda v revolučnom roku bola 3142 korún československých, v prepočte na koruny je dnešná priemerná mzda vo výške 30 518 korún.

Koho desí 5-percentná inflácia, má asi len krátku pamäť
Zvyšuje sa nielen priemerná mzda ale aj ceny. Kým dnes nás desí inflácia vo výške 5 %, začiatkom 90. rokov prežili Slováci desaťnásobnú mieru inflácie. „Aj keď išlo o vysokú mieru znehodnotenia peňazí, nešlo o extra vysoké čísla. V iných krajinách bankovkám pribúdali nuly. Obyvatelia tam chodili nakupovať s miliónmi v peňaženke,“ pripomína Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.

Ceny sa odvtedy zmenili, ale iným tempom ako príjmy. Aj keď sa to mnohým nezdá, príjmy rástli rýchlejšie ako ceny. Tie sa totiž zvýšili takmer osemnásobne. Tomuto číslu sa, samozrejme, ťažko verí pohľadom na vybrané tovary či služby. Kým zmrzlina stála všade korunu, dnes stojí od 0,7 do 1,5 eura. Kým mlieko stálo 2 koruny, dnes stojí približne euro. A cvakací lístok na MHD za korunu dnes nahradil papierik za necelé euro.

Čo ste si kedysi kúpili za 100 korún? A čo dnes za 3,32 eura?
Čo spravila inflácia s úsporami? „Kto mal na účte v banke 100 korún československých, mal po čase namiesto nich 100 korún slovenských a dnes tam má 3,32 eura. Peňazí má stále rovnako, no obsah nákupného košíka za tieto peniaze sa postupom času zmenšoval,“ upozorňuje investičný analytik Swiss Life Select.

Ako mohli ľudia bojovať proti oslabeniu kúpnej sily úspor? Veľa možností nemali a nové možnosti narobili viac škody ako úžitku. Vklady v bankách sa zhodnocovali miestami aj 27 % ročne, no postupne klesali. Výrazne (v podstate na nulu) sa v nich postupom času znížil rozdiel v úrokoch medzi viazanými a neviazanými peniazmi. 

Kupónová privatizácia, teda snaha o vytvorenie akciového a dlhopisového trhu podobnému vo vyspelých ekonomikách, vytvorila u obyvateľstva nedôveru v investovanie. Zrodenie slovenských nástrojov kolektívneho investovania prišlo v čase prasknutia internetovej bubliny, čo k jeho rozmachu neprispelo. 

Pochybný predaj investičného životného poistenia má tiež svoju zásluhu na nedôvere k investičným nástrojom.

Dnes si už každý môže uchovať hodnotu svojich peňazí
Dnes je situácia úplne iná. Či je to legislatíva, otvorenosť ekonomiky a dostupnosť domácich i zahraničných finančných produktov, aj keď slabá no v porovnaní s minulosťou výrazne vyššia finančná gramotnosť obyvateľstva a predovšetkým internet, ktorý umožňuje overovať získané informácie a porovnávať finančné produkty navzájom. „Toto všetko sú nástroje, vďaka ktorým si aj bežní ľudia majú šancu zachovať kúpnu silu svojich úspor,“ upozorňuje na nové možnosti Pavel Škriniar.
 
 

Súvisiace články

Aktuálne správy