oPeniazoch.sk, TASR Foto: SITA/AP
Dlhová záťaž krajín s nízkymi príjmami vlani vzrástla o 12 % na rekordných 860 miliárd USD (743,04 miliardy eur). Dôvodom boli masívne stimuly, ktorými ich vlády reagovali na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Vyhlásil to v pondelok prezident Svetovej banky (SB) David Malpass, ktorý zároveň vyzval na "komplexný plán" riešenia tohto problému.
"Udržateľné úrovne dlhu sú životne dôležité pre obnovu hospodárstva a znižovanie chudoby," povedal. Masívne balíky stimulov v rámci boja proti pandémii nového koronavírusu ešte zhoršili vysoké úrovne dlhu krajín s nízkymi príjmami. Riešenie problému si bude vyžadovať úľavy od veriteľov, povedal Malpass.
Situácia je naliehavá, pretože iniciatíva skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík), ktorá sa vlani dohodla, že umožní chudobným krajinám odložiť splátky dlhu počas boja s pandémiou, vyprší na konci tohto roka. "Potrebujeme komplexný prístup k problému vrátane zníženia dlhu, rýchlejšej reštrukturalizácie a zvýšenej transparentnosti," vyhlásil Malpass.
Údaje, ktoré SB zverejnila v pondelok ukázali, že k zhoršeniu ukazovateľov dlhu došlo vo všetkých regiónov a vo všetkých krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Už na začiatku roka 2020 malo veľa rozvojových krajín vysoký externý dlh, čo ich robilo zraniteľnými, píše sa v správe SB, podľa ktorej po vypuknutí pandémie uvoľnili vlády bezprecedentné zdroje v snahe zastaviť šírenie vírusu a obmedziť pád hospodárstva.
V správe sa uvádza, že externé dlhy krajín s nízkymi a strednými príjmami sa vo všetkých regiónoch v roku 2020 zvýšili o 5,3 % na 8,7 bilióna USD.
Nárast zahraničného dlhu predstihol rast hrubého národného dôchodku (HND) a vývozu, pričom po vylúčení Číny sa pomer vonkajšieho dlhu k HND týchto štátov v roku 2020 zvýšil o päť percentuálnych bodov na 42 % a pomer ich dlhu k vývozu vzrástol na 154 % v roku 2020 zo 126 % v roku 2019.
Podľa Malpassa je preto naliehavo potrebná reštrukturalizácia dlhu vzhľadom na to, že na konci tohto roka vyprší iniciatíva G20 o pozastavení dlhovej služby (DSSI). O odklad splátok v rámci DSSI však zatiaľ požiadali len tri krajiny: Etiópia, Čad a Zambia.
Správa ukázala, že čistý prílev od multilaterálnych veriteľov do krajín s nízkymi a strednými príjmami sa v roku 2020 zvýšil na 117 miliárd USD, čo bola najvyššia úroveň za uplynulé desaťročie.
Čisté pôžičky krajinám s nízkymi príjmami vzrástli o 25 % na 71 miliárd USD, čo je tiež najvyššia úroveň za poslednú dekádu, pričom SB a Medzinárodný menový fond (MMF) zvýšili tiež podporu najzraniteľnejším štátom. SB a ďalší multilaterálni veritelia im poskytli 42 miliárd USD.
Carmen Reinhartová, hlavná ekonómka Svetovej banky, v tejto súvislosti upozornila, že problémy, ktorým čelia vysoko zadlžené krajiny, sa môžu so zvyšovaním úrokových sadzieb ešte zhoršiť.
