oPeniazoch.sk, safalniveshak Foto: TASR/AP;getty images
Náš život je len malou súčasťou príbehu Zeme.
Písal sa rok 1990, vesmírna sonda Voyager 1 práve dokončila svoju primárnu misiu a opúšťala slnečnú sústavu. Na žiadosť astronóma Carla Sagana americká vesmírna agentúra NASA dovolila posádke Voyager, aby otočila fotoaparát a urobila poslednú fotografiu Zeme z vesmíru, zo vzdialenosti asi 6 miliárd kilometrov. Na fotografii, vzhľadom na nekonečnosť vesmíru a medzi pásmami slnečného svetla rozptýlenými optikou fotoaparátu, vyzerá Zem ako „bledomodrý bod“. Bod úplne malý, menší ako jeden pixel.
O štyri roky neskôr, počas verejnej prednášky na Cornellovej univerzite, Sagan predstavil fotografiu publiku. „Keď sa na to pozriete, uvidíte bodku. Tu je. To je náš domov. To sme my. Tu prežil svoj život každý, o kom ste kedy počuli, každý človek, ktorý kedy žil… Naša planéta je osamelá škvrna vo veľkej obklopujúcej kozmickej tme. V celej tejto rozľahlosti neexistuje ani náznak, že by pomoc prišla odinakiaľ, aby nás zachránila pred nami samými. Je to len a len na nás. Podľa mňa neexistuje lepšia demonštrácia bláznovstva ľudských domýšľavostí ako tento vzdialený obraz nášho malého sveta. Pre mňa to podčiarkuje našu zodpovednosť správať sa k sebe navzájom láskavejšie a súcitnejšie a zachovávať a vážiť si tú bledomodrú bodku, jediný domov, aký sme kedy poznali.“
Saganova poznámka zachytáva realitu, ktorú často prehliadame pri každodennom strese, svojich problémoch a obavách. S väčším odstupom, ako hovorí, je väčšina toho, čo nás znepokojuje, relatívne bezvýznamná. Kozmonauti pozerajúci sa zhora na náš bledomodrý bod, kde žijeme, bežne hlásili, že z vesmíru sa druh problémov a starostí, ktoré sa kedysi zdali dôležité, v širšom kontexte úplne strácajú. Máme ale taký zvyk približovať okamihy, obzvlášť tie bolestivé, ktoré sa nás dennodenne týkajú, a strácať tak prehľad o tom, či na nich z dlhodobého hľadiska skutočne záleží.
Annie Dukeová, bývalá profesionálna hráčka pokru, je aj autorkou knihy s názvom Myslenie v stávkach. V jednej z pasáží sa píše:
„Predstavte si, že stojíte na úzkom betónovom páse diaľnice, auto máte na blikačkách, zadná pneumatika na strane vodiča je franforce. Je úplná tma a mrholenie sa zmenilo na studený, silný lejak. Volali ste diaľničnú patrolu kde vám operátor potvrdil, že niekoho za vami pošle hneď ako to bude možné. Čakanie nemá konca. Rozhodnete sa vymeniť pneumatiku svojpomocne, keď zistíte, že neviete nájsť zdvihák. Ste premočený do nitky a je vám zima. Aký je to pocit? Pravdepodobne to vyzerá ako najhorší moment vášho života. Pravdepodobne v duchu nariekate, akú máte smolu, a pýtate sa, prečo sa práve vám musia takéto veci vždy stať. Ste nešťastný a neviete si predstaviť, že by ste sa v tejto situácii mohli cítiť inak. Tak to v danej chvíli je. Ak by sa však tento defekt prihodil pred rokom, myslíte si, že by to malo vplyv na vašu dnešnú spokojnosť alebo by ste boli celkovo šťastnejší za posledný rok? Nie je to pravdepodobné. Pravdepodobne by to nespôsobilo, že sa vaša celková spokonosť vyšvihne smerom hore, alebo naopak prepadne dole. Pravdepodobne by to skončilo len zábavným príbehom rozprávanom na večierkoch.“
Ako toto všetko súvisí s investovaním?
Pozrite sa na nasledujúce tri grafy a skúste povedať, ktorý z nich vyzerá z hľadiska výkonnosti akcií najlepšie.
Jasná odpoveď je tretí, ktorý vykresľuje jednosmernú cestu smerom hore. Každopádne, možno by stálo za to, pozrieť sa lepšie. Prvé dva grafy zachytávajú z celej tej dlhej cesty len určité obdobia. Ako ukazujú tieto grafy, na dlhej ceste sú to každodenné krátkodobé skoky, alebo volatilita, ako sa tomu hovorí v obchodnej terminológii. Tieto ľudí znervózňujú, v skutočnosti ale podstatné nie sú. Dukeová to vo svojej knihe vysvetľuje takto.
„V našich rozhodnutiach nie sme takí dobrí v osvojovaní si tohto druhu perspektívy, v prístupe k minulosti a budúcnosti, aby sme získali lepší prehľad o tom, ako by sa daný okamih mohol hodiť do rozsahu času. Vnímame to tak, ako to v danej chvíli je, ako to cítime, a reagujeme na to. Rozhodneme sa pre dlhodobú akciovú investíciu, pretože chceme, aby sa zhodnotila v priebehu rokov alebo desaťročí. Napriek tomu sme schopní sledovať akýkoľvek pokles, pohltený predstavou príchodu toho najhoršieho. A v tomto strachu vyhľadávame finančné správy aby sme zistili, aké fámy kolujú.“
Pozrime sa na jednu z dlhodobo najvýkonnejších akcií na svete, Berkshire Hathaway Warrena Buffetta. Cesta akcií za päť desaťročí poskytuje niekoľko živých príkladov toho, ako môže náhodnosť cien v krátkodobom horizonte zatieniť dlhodobý rast hodnoty. Ako Buffett napísal vo svojom liste akcionárom v roku 2017, za posledných 53 rokov spoločnosť vybudovala hodnotu tým, že reinvestovala svoje zisky a nechala pracovať zložený úrok (zložená ročná miera rastu 20,9 % v rokoch 1965 až 2017, alebo celkový zisk 2 404 748 %!). Z roka na rok sa to pohlo dopredu. Napriek tomu akcie Berkshire utrpeli štyri skutočne veľké prepady.
marec 1973 – január 1975 => prepad o 59,1 %
2. október 1987 – 27. október 1987 => prepad o 37,1 %
19. jún 1998 – 10. marec 2000 => prepad o 48,9 %
19. september 2008 – 5. marec 2009 => prepad 50,7 %
„Ak je vlastníctvo akcií pre vás dlhodobým projektom,“ varuje psychológ Daniel Kahneman, „sledovať neustále ich zmeny je veľmi, veľmi zlý nápad. Je to to najhoršie, čo môžete urobiť, pretože ľudia sú veľmi citliví na krátkodobé straty. Ak budete počítať svoje peniaze každý deň, budete nešťastní.“
Väčšinu času, v živote a v investovaní, by sme radšej mali posunúť do širšej perspektívy, nie približovať. Namiesto toho, aby sme aby sme zoomovali a zväčšovali, a tak si robili starosti s každodennou volatilitou, bolo by lepšie, keby sme sa na svoje životy a investície pozerali ako na „bledomodrý bod“. Ako na malé škvrny na plátne večnosti. Každodenné pohyby a nestálosť nás preto nemusia znepokojovať. Musíme si ale osvojiť dlhodobé myslenie. „Ak chcete zarábať peniaze na Wall Street, musíte mať správny psychologický prístup. Nikto to nevyjadruje lepšie ako filozof Spinoza. Spinoza povedal, že sa musíte na veci pozerať z hľadiska večnosti,“ to sú slová Ben Grahama, otca hodnotového investovania.
Dnes, takmer o sedem desaťročí neskôr, by sme Grahamovi vzdali skutočnú poctu, keby sme sa mohli pozerať na investície prostredníctvom širokouhlého objektívu, oddialenia, zaujatia dlhodobej perspektívy a snahy o dlhodobý, vzostupný trend bez obavy z krátkodobej nestálosti cien. To nám nemusí pomôcť odstrániť všetky chyby, ktorých sa ako investori môžeme dopustiť, ale môže nám to poskytnúť nástroj, s ktorým môžeme o niečo lepšie zaobchádzať s našimi investíciami a portfóliami. A ako povedal Sagan, „ochraňujte a vážte si tento „bledomodrý bod“, jediný domov, aký sme kedy poznali.“
