oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP,getty images
On-line maloobchodný gigant Amazon sa presťahoval z obrazoviek do ulíc. V obchodoch s potravinami a knihami zaviedol službu Amazon One, ktorá zákazníkom umožňuje platiť odtlačkom ruky a nie kartou. Podľa posledných správ ponúka bonus pre tých užívateľov, ktorí sa zaregistrujú.
V niektorých aplikáciách sme si rýchlo zvykli na biometrickú identifikáciu. Mnohí z nás používajú odtlačok prsta alebo rozpoznanie tváre na prístup k svojim smartfónom, autorizáciu platieb alebo prekročenie medzinárodných hraníc. Použitie biometrie (časti vášho tela) a nie platobnej karty (niečo, čo vlastníte) na nákup môže ponúknuť oveľa viac pohodlia. Odovzdanie vašich biometrických údajov inej strane však zahŕňa niekoľko komplexných problémov, a preto by sme si mali dávať pozor na spoločnosti, ako je napríklad Amazon, ktoré nás motivujú používať biometriu na každodenné transakcie.
Motivácia spoločnosti Amazon k využívaniu odtlačku prsta sa pridáva k prebiehajúcej akademickej a politickej diskusii o tom, kedy a kde použiť biometriu na „autentifikáciu“ do systému, na dôkaz, že ste ten, za koho sa vydávate.
Na strane výhod patrí k najväčším tá, že vlastne nikdy nezostanete bez svojho biometrického identifikátora, vždy a všade cestuje s vami. Biometriu je veľmi ťažké ukradnúť. Moderné systémy odtlačkov prstov spravidla obsahujú test „živosti“, aby žiaden útočník nebol v pokušení odrezať obeti prst alebo si vytvoriť latexovú kópiu. Nezanedbateľnou výhodou je tiež jednoduchosť použitia, odpadávajú problémy so zapamätaním si viacerých hesiel na prístup k rôznym systémom a službám.
Ale čo náklady? Nemáte veľa rúk a nemôžete získať novú, takže jedna biometria bude musieť slúžiť ako vstupný kód do viacerých systémov. To by mohol byť v skutočnosti problém, ak by sa biometria dala jedného dňa hacknúť.
Biometria môže byť tiež diskriminačná. Mnoho systémov rozpoznávania tváre zlyhá u etnických menšín, pretože systémy boli vyvinuté v prevažnej väčšine pomocou tvárí belochov. Systémy odtlačkov prstov môžu zlyhať u starších ľudí, ktorí majú tenšiu pokožku a menej výrazné markanty napríklad papilárnych línií. Všetky systémy by zlyhali u osôb s určitým postihnutím, napríklad pri artritíde sa môže skomplikovať získanie otlačku dlane.
Kľúčovým sporným bodom sú biometrickí „poskytovatelia identity“ a to, či im možno dôverovať. To znamená, nakoľko budú naše údaje uchovávať v bezpečí a či to bude „úmerné“ využívaniu biometrie ako prostriedku identifikácie. V mnohých krajinách už vlády v súčasnosti pracujú na novom rámci digitálnej identity a atribútu dôveryhodnosti. V rámci neho môžu byť firmy certifikované na poskytovanie biometrických a iných foriem služieb správy identít.
S rastúcim počtom denných digitálnych transakcií, ktoré robíme, rastie aj potreba jednoduchej a bezproblémovej autentifikácie, a preto nie je prekvapujúce, že sa práve Amazon môže stať v tejto oblasti hlavným hráčom. Ponuka platby s využitím biometrického prihlásenia je rýchly spôsob, ako vás prinútiť vybrať si Amazon ako dôveryhodného poskytovateľa identity. Ale ste si istí, že to chcete urobiť?
V tomto procese sme bohužiaľ obeťami našej vlastnej psychológie. Často hovoríme, že si vážime svoje súkromie a chceme chrániť svoje údaje, ale potom s prísľubom rýchlej odmeny jednoducho klikneme na nejaký odkaz, akceptujeme súbory cookies, prihlásime sa prostredníctvom Facebooku, ponúkneme odtlačok prsta. Vedci to pomenovali ako paradox súkromia. V jednom prieskume za druhým budú oslovení ľudia tvrdiť, ako veľmi im záleží na súkromí, ochrane údajov a digitálnej bezpečnosti, ale tieto postoje sa b v ich správaní vôbec neodrážajú. Existuje na to niekoľko vysvetlení, pričom niektorí vedci tvrdia, že ľudia kalkulujú s ochranou osobných údajov pri posudzovaní nákladov a prínosov zverejnenia konkrétnych informácií.
Problém ako vždy je, že sa do tejto kalkulácie začnú vkrádať určité typy kognitívnych alebo sociálnych predpojatostí. Vieme napríklad, že ľudia budú podceňovať riziká súvisiace s vecami, ktoré sa im páčia, a nadhodnocujú riziká súvisiace s vecami, ktoré sa im nepáčia (známe ako „heuristika vplyvov“ ).
V dôsledku toho majú ľudia tendenciu zdieľať viac osobných údajov, ako by mali, a množstvo týchto údajov v obehu exponenciálne rastie. To isté platí pre biometriu. Ľudia budú tvrdiť, že biometrické údaje by mali uchovávať iba dôveryhodné organizácie, ale potom stačí malý stimul a svoje biometrické údaje radi poskytnú. V jednom z výskumov vedci tento behaviorálny paradox spojili so skutočnosťou, že bezpečnosť a súkromie sú veci, ktoré musíme robiť, ale neprinášajú nám žiadnu radosť, takže naša motivácia konať je nízka.
Akékoľvek varovania pred dlhodobými rizikami zdieľania biometrických údajov môžu byť zbytočné, ak si nedokážete uvedomiť, že vaša biometria nielen potvrdzuje vašu identitu, ale je aj oveľa viac odhaľuje. Hovorí celkom jasne o etnickom pôvode a veku, ale môžu nevedomky odhaliť aj informácie o zdravotnom postihnutí alebo dokonca o nálade, napríklad na základe hlasovej biometrie.
Biometrickú analýzu je možné vykonať bez povolenia a v niektorých prípadoch aj vo veľkom rozsahu. Čína je lídrom vo rozpoznávaní tvárí na identifikáciu jednotlivcov v dave, aj keď majú nasadené rúška. Výmena vašich odtlačkov za darček v podobe knižky zadarmo sa môže zdať ako niečo úplne iné, ale v konečnom dôsledku to má rovnaký koniec.
