oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Medzinárodný menový fond (MMF) poskytuje pôžičky krajinám v ekonomických problémoch. Výmenou za to musia krajiny implementovať program bolestivých politických reforiem. Krajiny tieto programy dotiahnu do úspešného konca len zriedka.
Programy MMF zvyčajne trvajú jeden až tri roky. Krajiny musia spĺňať zadané podmienky, čo sa pravidelne, zvyčajne každé tri až šesť mesiacov, kontroluje, aby získali prístup k tranžiam financovania. Ak podmienky nedodržujú, program pomoci sa automaticky preruší.
Zo 763 programov medzi rokmi 1980 a 2015 bolo prerušených 512, z ktorých sa 291 už neobnovilo, ako ukazujú údaje z databázy monitorovania MMF. Toto je veľmi vysoká miera zlyhania vzhľadom na to, že MMF uzatvára každú dohodu na základe toho, že chce, aby bola dokončená.
Analýza od odborníkov dospela k názoru, že reformné programy môžu byť už zo svojej koncepcie nerealizovateľné. Jednoducho si vyžadujú presadzovanie príliš veľkého množstva politických podmienok. A to aj napriek tomu, že vlády s reformným zameraním sa snažia ich implementovať.
Vedci tiež skúmali reakcie finančného trhu na prerušenia programu. Zistili, že zlyhanie programu má vážne dôsledky na ekonomický rozvoj. Zlyhanie vysiela negatívny signál na trhy, čo spôsobí ich stratu dôvery v schopnosť vlád stabilizovať ekonomiku a uskutočňovať reformy. Výsledkom je často nárast inflácie a zvýšenie úniku kapitálu, ktoré zbavujú krajiny potrebného kapitálu na investície do verejných statkov a služieb.
Niektorí vedci vidia za neúspechom nedostatok motivácie. Vlády neraz musia čeliť tlakom zo strany záujmových skupín, ako sú odbory a obchodné skupiny, a často ustupujú od predchádzajúcich záväzkov. Vedci navyše zistili, že krajiny, ktoré sú priateľmi mocných darcov, ako napríklad USA, vo väčšej miere zlyhávajú pri implementácii programu. Vedia, že sa napríklad opätovne dostanú k pôžičkám MMF oveľa rýchlejšie ako iné krajiny. Vytvára to problém morálneho hazardu, inými slovami, ide o podporu zlého správania sa.
Vedci sa pozreli na to, či samotné programy sú v skutočnosti nerealizovateľné. Za týmto účelom zhromaždili podrobné údaje o všetkých 763 programoch MMF z rokov 1980 až 2015. Cieľom bolo zistiť, či počet podmienok súvisel s prerušením programu. Vo svojej práci dokázali, že každá ďalšia podmienka zvyšuje pravdepodobnosť prerušenia programu najmenej o 1,1 %, čo je len mierny efekt vzhľadom na priemernú mieru zlyhania 58,6 %, avšak programy zvyčajne obsahujú 22 takýchto podmienok, čo primerane zvyšuje pravdepodobnosť zlyhania.
Podmienky privatizácie štátnych podnikov, liberalizácie cien a generálnych opráv verejného sektora boli obzvlášť náchylné na zlyhanie implementácie. Je to preto, lebo tieto podmienky mobilizujú domácu opozíciu, ktorá môže mariť implementáciu programu. Výskum tiež vylúčil, že za zlyhaním implementácie by stála finančná kríza, makroekonomická nestabilita, domáci odpor voči reforme politiky alebo geopolitické faktory.
Vedci prišli s vysvetlením, že príliš ambiciózne návrhy programov boli výsledkom intraorganizačného vyjednávania v rámci administratívy MMF. Zatiaľ čo regionálne oddelenie v rámci MMF pripravovalo program počiatočných reforiem, funkčné oddelenia využili svoje pozmeňujúce a doplňujúce právomoci na zahrnutie politických podmienok, na ktorých im záležalo, bez náležitého zohľadnenia miestnych okolností, čo viedlo k príliš ambicióznym programom.
Nie je to prvýkrát, čo sa objavujú obavy zo zložitosti programov MMF. Nezávislý úrad pre hodnotenie fondu uviedol v súvislosti s programom na Filipínach z roku 1994, že MMF súčasne presadzoval reformy systému stanovovania cien ropy a daňovej politiky, z ktorých každá si vyžadovala súhlas Kongresu. Podľa názoru niektorých zamestnancov to mohlo byť príliš ambiciózne a presahovať možnosti politického systému stráviť niekoľko významných reforiem za rovnaký čas.
Výskum tiež skúmal reakcie finančného trhu na prerušenia programu. Pomocou ročných údajov o všetkých rozvojových krajinách vedci zistili, že investori hodnotia krajinu nižšie, keď trvalo prerušili program MMF. Mesačné údaje z 30 rozvíjajúcich sa trhových ekonomík ukázali, že trvalé prerušenie zvýšilo náklady na vládne pôžičky asi o 3 %. Prerušenie programu vedie k nepriaznivým reakciám na finančných trhoch. Ak investori stratia dôveru v schopnosť krajiny uskutočniť reformu liberalizácie trhu, požadujú pre svoje pôžičky vyššie úrokové sadzby. Krajiny, ktoré zlyhali v implementácii programov MMF, preto pri získavaní pôžičiek čelili riziku volatilnejších kapitálových tokov a vyšších nákladov na refinancovanie. Kvôli vyšším nákladom na financovanie sa nakoniec stali ešte viac závislými od fondu. Jednoducho uviazli v pasci závislosti.
Všetky tieto nové zistenia majú dôležité dôsledky pre teórie dodržiavania predpisov aj pre tvorbu politiky v medzinárodných organizáciách. Vzhľadom na nepriaznivé účinky prerušenia programov MMF na rozvojové krajiny je zarážajúce, že v MMF ešte neprebehla reforma podmienenosti. MMF zo slabej implementácie často obviňuje nedostatočné kapacity a slabú „politickú vôľu“. Tento prevládajúci názor spochybnil Horst Köhler, bývalý výkonný riaditeľ MMF, ktorý spustil „racionalizačnú iniciatívu “ s cieľom znížiť stavy. Nepodarilo sa. Počet stavov zostal vysoký čiastočne kvôli nepružnému procesu, ktorým vznikajú nové programy MMF. Ak krajina žiada o program, návrh dohody musí schváliť všetkých deväť sektorových oddelení MMF. Toto dáva jednotlivým oddeleniam možnosť zahrnúť ich vlastné problémy, čo vedie k príliš ambicióznym programom.
Na základe zistení z výskumu, vedci odporúčajú zabezpečiť väčšiu súdržnosť politík v programoch MMF. Považujú to za mimoriadne dôležité pri rekordne vysokom počte 80 nových úverových dohôd MMF z dôvodu koronakrízy v rozvojových krajinách. V rámci dvojitej, zdravotnej a hospodárskej krízy, hrozí, že tieto programy budú mať príliš veľa podmienok, čo by mohlo krajiny priviesť k finančnej katastrofe. A opäť späť k MMF.
