Vyše 650- tisíc pracujúcich na Slovensku žije od výplaty k výplate 

, Fingo Foto: TASR/AP;getty images

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a osamelí rodičia s jedným alebo viacerými nezaopatrenými deťmi do 14 rokov. Takíto ľudia nevedia vykryť neočakávané výdavky ako je napríklad oprava pokazenej práčky, dlhodobejšia PN či napríklad aj stratu zamestnania. 

Na Slovensku bolo za vlaňajšok vyše 650- tisíc pracujúcich, ktorí žili od výplaty k výplate. Najväčší problém mali s neočakávanými finančnými výdavkami.

„Nie je prekvapením, že situácia sa zhoršuje v prípade slobodných rodičov, nakoľko ich dôsledky pandémie koronavírusu zasiahli najviac. Vlani až takmer 60 % osamelých žien či mužov s dieťaťom/deťmi žilo od výplaty k výplate. V prípade domácností s dvoma rodičmi a s dvoma deťmi je to približne 23 %. V prípade celoeurópskeho priemeru sa Slovensko nachádza približne v strede. V rámci krajín V4 sme na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (35,7 %). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá 20 % obyvateľov. V Poľsku je to približne 25 percent ľudí,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. V rámci 27 krajín únie nevie čeliť nečakaným finančným výdavkom tretina Európanov. Najlepšia situácia v tomto smere je napríklad v Luxembursku či Rakúsku, kde je takýchto ľudí len niečo okolo 16 %. 

Mnohí osamelí rodičia podľa Eurostatu pracujú v sektoroch, ktoré boli najviac ohrozené pandémiou koronavírusu. Ide väčšinou o ľudí, ktorí aj pred krízou pracovali za minimálku a majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocom personále (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), v kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %). 

Problémom sú u nás aj ľudia v dôchodkovom veku. Až polovica ľudí nad 65 rokov, ktorí navyše žijú sami, majú problém vykryť neočakávané finančné výdavky, ktoré sú v tomto prípade spojené najmä s vyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Podľa Eurostatu sú najväčším problémom v tejto kategórii napríklad doplatky na lieky alebo zvýšené výdavky na potraviny. 

Kým 48 % slobodných žien čelí neschopnosti čeliť neočakávaným finančným výdavkom a mnohé čelia aj neschopnosti splácať svoje aktuálne finančné záväzky, rovnaký problém má 36 % mužov. Súvisí to s tým, že ženy počas života sú menej pracovne aktívne kvôli materstvu a majú v priemere  približne o 20 % nižšie platy ako muži. 
 

„Práve ekonomické dopady pandémie koronavírusu preverujú schopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom naprieč 27 krajinami EÚ. V prípade straty príjmu je predošlé šetrenie rozhodujúce. Práve preto je dôležitou súčasťou každej domácnosti finančný plán. Dôležité je pred jeho zostavením aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí či vylepšenie bývania,“ doplnila Buchláková. 

Ak už si Slováci šetria, najčastejšie si odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy. „Na to, aby sme mohli optimalizovať, je potrebné výdavky najprv poznať. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Aj keď značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je pred samotnou analýzou výdavkov dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a rozdeliť si ich do kategórií bývanie, strava či drogéria,“ skomentovala Buchláková. 

Následne sa môžeme zamerať na hľadanie úspor. Je niekoľko rád, ako si upratať v rodinnom rozpočte. Rôzne poplatky za mobil, internet, penále či rôzne druhy predplatného vedia ukrajovať z mesačného rozpočtu. Častokrát máme nevýhodné zmluvy, ktoré by ste pravidelne v dvojročných intervaloch mali prehodnotiť. Ide napríklad aj o platby za mobil, kde viete ušetriť mesačne aj niekoľko desiatok eur. Preto je veľmi dôležitým krokom aj prehodnotenie výhodnosti finančných produktov, ako sú spotrebné úvery, hypotéka alebo poistky. Je potrebné zistiť, či rovnaké podmienky nie je možné získať v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie. Je dobré sa zbaviť nevýhodných poistiek a sporení. S týmto vám vie pomôcť aj finančný sprostredkovateľ.

„Šetriť sa dá aj 10 eur mesačne. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti. Spojenie „nemám z čoho” je často o našom nastavení v hlave,“ dodala Buchláková.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy