oPeniazoch.sk, TASR
Krajský súd (KS) v Bratislave pripravuje pojednávanie v súvislosti s rozsiahlym developerským projektom Green Park v blízkosti Sadu Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. Termín pojednávania zatiaľ stanovený nebol.
„Od doručenia žaloby 17. augusta 2020 súd vo veci plynule koná vykonávaním prvotných úkonov smerujúcich k príprave pojednávania. K časovému stanoveniu termínu pojednávania nie je možné sa vyjadriť v prítomnosti,“ sprostredkoval TASR odpoveď predsedníčky senátu hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak. Pripomenul, že súdy pre pandemickú situáciu konajú vyše roka len v obmedzenom režime.
Na krajský súd sa so správnou žalobou proti právoplatnému rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR týkajúcemu sa developerského projektu obrátila investorská spoločnosť RV Development 3. Rozhodnutie rezortu sa týkalo zrušenia územného rozhodnutia, teda rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré vydal Okresný úrad (OÚ) Bratislava. Ministerstvo mu zároveň vrátilo vec na nové prerokovanie a rozhodnutie v súlade so zákonom.
Územné rozhodnutie vydal OÚ Bratislava v roku 2019, v lete 2020 ho MDV SR ako odvolací orgán zrušilo. V rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že okresný úrad vydal napadnuté rozhodnutie bez záväzného stanoviska hlavného mesta, cestného správneho orgánu, orgánu ochrany prírody a krajiny a mestskej časti, nezistil súlad stavu s platným územným plánom mesta a nerešpektovalo sa ani záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Bratislava. Postup okresného úradu preto považuje za účelový.
O prvom územnom rozhodnutí rozhodoval okresný úrad po tom, ako bývalé vedenie mestskej časti požiadalo o atrahovanie spisu. Dôvodom mala byť technická náročnosť zámeru a zároveň kapacitná preťaženosť petržalského stavebného úradu. Nové vedenie samosprávy síce požiadalo o vrátenie spisu, žiadosť ostala bez odozvy. K celej veci sa dlhodobo developer veľmi nevyjadruje.
Projekt Green Park mal podľa plánov vyrásť na území bývalej Artmedie a priľahlých pozemkoch. Neďaleko Starého mosta, v tesnej blízkosti Krasovského ulice, Viedenskej i Jantárovej cesty, mal priniesť do územia napríklad desaťpodlažnú administratívnu budovu, 30-podlažný polyfunkčný objekt či štyri domy so šiestimi nadzemnými podlažiami.
