oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
Novú daň chce zaviesť EÚ z dôvodu ochrany európskych firiem pred neférovou konkurenciou zvýšením nákladov pre produkty z krajín nepodnikajúcich dostatočné kroky proti klimatickej zmene. Uhlíková cezhraničná daň má ekonomické, právne aj environmentálne dôsledky. Otázkou, ktorú si kladú ekonómovia je, či by bola vôbec účinná ako nástroj boja proti klimatickým zmenám.
Nová forma dane, carbon border adjustment mechanism (CBAM), je určená na vytvorenie rovnakých podmienok pre európske spoločnosti tým, že na dovozy budú platiť rovnaké limity emisie skleníkových plynov ako v prípade domácich výrobkov. John Kerry, bývalý americký minister zahraničných vecí, ktorý dnes v Bidenovej administratíve zastáva funkciu špeciálneho vyslanca pre boj proti klimatickým zmenám, sa v marci stretol s predstaviteľmi EÚ. Pre Financial Times uviedol, že úprava daní by mala byť „poslednou možnosťou“ a mala by „vážne dôsledky pre ekonomiky, vzťahy a obchod“.
Keď spoločnosti v Európskej únii vyrábajú výrobky, od mnohých z nich sa vyžaduje, aby si kupovali povolenky na emisie uhlíka, ktoré sa pri tomto procese vytvárajú. Tieto dodatočné náklady zvyšujú cenu produktu. Cieľom je povzbudiť spoločnosti k znižovaniu emisií. Avšak firmy v mnohých ďalších krajinách, vrátane USA, nepodliehajú rovnakým emisným pravidlám, takže dovoz predaný v EÚ môže byť nakoniec lacnejší. Aj keď dovoz za nižšiu cenu sa môže pre spotrebiteľov javiť ako výhodnejší, zvyšuje nárast emisie skleníkových plynov z dôvodu, že sa výroba jednoducho presunula niekde inde, aby sa ušetrili peniaze. Tým pádom sa dováža tovar, ktorý by sa zvyčajne kupoval od miestneho výrobcu, pretože firmy za hranicami nepodliehajú rovnakým predpisom. Alebo aj miestne spoločnosti presunú svoju výrobu na iné miesto, aby nemuseli znižovať svoje emisie. Môžu sa presťahovať do inej krajiny alebo, čo je častejší prípad, presunú len výrobu do zahraničných závodov. Výsledkom sú emisie, ktoré neprestávajú klesať a ktoré aj naďalej ovplyvňujú celú planétu. Účelom CBAM je zabrániť tomuto úniku zavedením rovnakých nákladov na dovoz, ktorý nepodlieha uhlíkovej dani zavedenej v EÚ.
Mnoho spoločností, ktoré v EÚ produkujú emisie skleníkových plynov, na ktoré musia mať emisné povolenky pokrývajúce každú tonu CO2. Systém obchodovania s emisiami v EÚ bol roky kritizovaný za to, že ceny povoleniek sú príliš nízke na to, aby niečo zmenili.
V súčasnosti sú ale tieto dane natoľko nové, že zatiaľ neexistuje veľa dôkazov na vyhodnotenie ich účinnosti. Žiadna krajina nemá vlastnú národnú verziu. V jednom prehľade viacerých štúdií sa zistilo, že hoci k presunu výroby dochádza v krajinách s uhlíkovými daňami, ovplyvňuje to iba zlomok percenta emisií spojených s dovozom. Ďalšia štúdia sa zamerala na obchodné toky EÚ a nenašla nijaké dôkazy o tom, že by systém obchodovania s emisiami v EÚ viedol k tomu, že značný počet spoločností presunul svoju výrobu inde. Dôkazy vo všeobecnosti naznačujú, že rozhodnutia spoločností o tom, kam umiestniť továrne, sú oveľa viac ovplyvnené inými faktormi, ako napríklad tým, aby mali výrobné zariadenia v blízkosti svojho zákazníka, aby mali prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile a surovinám, než aby sa riadili predpismi o emisiách.
Viacerí vedci použili ekonomické modely na predpovedanie potenciálu zmeny uhlíkových emisií pri zavedení dane a bez nej. Analýza 25 štúdií naznačila, že krajiny s politikou v oblasti emisií skleníkových plynov, ale bez cezhraničnej dane, by kvôli úniku výrobných kapacít prišli o 5 až 25 % svojich celkových znížení emisií. Krajiny by teda mohli stratiť až štvrtinu svojich ziskov v oblasti zmeny podnebia v dôsledku toho, že spoločnosti presunuli svoju produkciu CO2 inam.
Rovnaká štúdia zistila, že zavedenie cezhraničných uhlíkových daní malo potenciál znížiť mieru úniku a dokonca zvýšiť celkové zníženie emisií až o 5 %. Jedna štúdia z roku 2016 naznačila, že uhlíková daň na hranici EÚ by znížila dovoz od hlavných obchodných partnerov o 0,3 % v prípade výrobkov z Brazílie a 1,3 % v prípade výrobkov z USA.
Výskum vo všeobecnosti naznačuje, že cezhraničná uhlíková daň je pravdepodobne dôležitá iba pre vybrané priemyselné odvetvia ako je oceliarstvo, textilný priemysel, ťažba, cement a chemikálie, ktoré sú náročné na emisie a významne prispievajú k hospodárstvu a sú zapojené do medzinárodného obchodu. EÚ má v súčasnosti vo svojich politikách tvorby cien emisných povoleniek špeciálne výnimky pre niektoré z týchto priemyselných odvetví. Tieto výnimky by nahradila uhlíková cezhraničná daň.
Pri odvetviach s najvyššími emisiami je tendencia zameniť domácu produkciu za dovoz zo zahraničia. Ukazovateľ nad 0,2 sa považuje za rizikový, pre eliminovanie poplatkov a únik do zahraničia.
Výskum teda naznačuje, že cezhraničné uhlíkové dane by mohli pomôcť znížiť únik v niektorých kľúčových odvetviach do zahraničia a možno aj znížiť emisie. Avšak únik nemusí predstavovať taký veľký problém, ako sa ľudia obávajú.
Je tiež dôležité si uvedomiť, že cezhraničné uhlíkové dane nie sú univerzálnym riešením. Keď politika v oblasti klímy v niekoľkých veľkých krajinách zníži dopyt po výrobkoch, ako sú fosílne palivá, môže to znížiť globálnu cenu týchto výrobkov, čo môže viesť k väčšej spotrebe inde. A v tomto bode sa medzinárodné dohody stávajú nevyhnutnými.
Správne riešenie zmeny podnebia si bude vyžadovať značné úsilie a medzinárodnú spoluprácu. Cezhraničné uhlíkové dane nevyriešia samotný problém, ale budú pravdepodobne dôležitým nástrojom pri znižovaní uhlíkových emisií.
