Siestanomika: Socialisti v Španielsku presadili celonárodný test štvordňového pracovného týždňa

, ZH;Bloomberg Foto: SITA/AP

Aká bude budúcnosť trhu práce v postpandemickej ére? Ekonómovia nevylučujú možnosť, že štvordňový pracovný týždeň by mohol byť jednou z možností.

Will Stronge, riaditeľ výskumu v spoločnosti Autonomy, ktorá sa zaoberá podnikovým softvérom, povedal, že „štvordňový týždeň naberá na obrátkach a pre veľkú väčšinu firiem je zníženie pracovného času úplne realistickým cieľom.“ Úplne inak ale rozmýšľajú niektorí populárni miliardári, ako napríklad Jack Ma, ktorí presadzujú šesťdenný pracovný týždeň ako „životne dôležitý pre dlhodobý úspech“.

Tak či onak, niektoré krajiny a spoločnosti už experimentujú s možnosťou kratšieho pracovného týždňa. Počas minuloročných volieb vo Veľkej Británii Labouristická strana hovorila o skrátení pracovného týždňa na 32-hodinový (alebo 4-dňový) štandard na celé desaťročie. Firma Unilever má zavedený 4-dňový pracovný týždeň na Novom Zélande a Nemecká technologická firma Arwin rovnakoí začala skracovať pracovné hodiny. Japonskí zákonodarcovia zvažujú návrh na poskytnutie pracovného voľna navyše v rozsahu jedného dňa všetkým zamestnancom.

Agentúra Bloomberg píše, že Španielsko sa chystá požiadať stovky domácich spoločností, aby sa zapojili do jedného z najväčších testov, či je možné nasadiť štvordňový pracovný týždeň bez toho, aby to malo negatíven následky na ekonomiku. Aby sa celá vec urýchlila, španielsky ľavicový premiér Pedro Sanchez sa rozhodol investovať z verejných peňazí 50 miliónov eur do trojročného celonárodného programu.

Španielsky pilotný program je dielom Mas Pais, malej ľavicovej frakcie, ktorá dokázala presvedčiť vládnucich socialistov, aby tento program podporili. Líder Mas Pais Inigo Errejon uviedol, že očakáva, že sa do programu prihlási 200 zamestnancov, s dátumom štartu naplánovaným na jeseň. Vládnuci socialisti údajne súhlasili, ale s podmienkou, že na oplátku Mas Pais zahlasuje za rozpočet administratívy, ktorý zahŕňa alokácie z fondu EÚ na obnovu. Bloomberg zdôraznil, že pre vládnucich socialistov nie je štvordňový pracovný týždeň politickou prioritou.

Ale keďže práca na diaľku údajne narušila rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre pracovníkov z kancelárií, stala sa pre ľavicových politikov dôležitou otázkou. „Dôležité nie je to, koľko dní je odpracovaných, ale skôr rovnováha medzi pracovným a súkromným životom,“ uviedol Joaquin Perez Rey, štátny tajomník španielskeho ministerstva práce. „O jeden deň menej nič nerieši.“

V rámci Errejonovho programu dostanú zamestnanci rovnaké platy aj napriek tomu, že odpracujú menej hodín. Aj keď výrazne nezvýšia svoju produktivitu, spoločnosti zaplatia svojim pracovníkom viac, za menej odrobených hodín.

„Uplynulo sto rokov, odkedy sme naposledy skrátili pracovný deň, to znamená, keď sme vyjednali osem hodín,“ povedal Errejon agentúre Bloomberg. „Za posledných 100 rokov sme naďalej vyrábali viac s menším počtom pracovných hodín, a napriek tomu táto schopnosť vyrábať viac vďaka technológiám nepriniesla ľuďom viac voľného času.“

Odporcovia myšlienky 4-dňového týždňa však trvajú na tom, že španielska ekonomika jednoducho nie je pripravená na takúto politiku, pretože jej produktivita a inovatívne kapacity zaostávajú za zvyškom Európy.

Výzvou Španielska je, že ho už dlho trápi vysoká nezamestnanosť, nízka produktivita a krajina má jeden z najvyšších podielov pracovných zmlúv na určitý čas v celej Európe. Španielska centrálna banka kritizovala trh práce v krajine, ktorý v istom období počas krízy európskeho štátneho dlhu pred 8 rokmi uvádzal nezamestnanosť mladých na neuveriteľných 50 %, ako „nefunkčný“.

Následné španielske vlády sa pokúsili vylepšiť pracovné pravidlá, ale v praxi pracovnoprávne predpisy krajiny obsahujú veľa medzier umožňujúcich ľuďom pracovať viac ako 35 hodín, najmä s posunom smerom k službám a prácam na voľnej nohe.

Zatiaľ čo Errejonov plán je financovaný z vládnych peňazí na kompenzáciu zamestnávateľov tým, že sa im umožní prijímať ďalších pracovníkov, štvorhodinový pracovný týždeň by takmer určite tlmil už aj tak slabú konkurencieschopnosť Španielska.

Navyše hrozí riziko, že španielske spoločnosti, ktoré sú už v Európe pomerne nekonkurenčné, ešte viac zaostanú. Maria Jesus Fernandez Sanchez, ekonómka španielskeho think tanku Funcas, poznamenáva, že podnikom nič nebráni v tom, aby svojim zamestnancom ponúkli štvordňový pracovný týždeň. „Ak by to neurobili bez týchto prostriedkov, potom to pravdepodobne znamená, že je to nemožné,“ uviedla. „Keby šlo o Švajčiarsko alebo Japonsko, mohlo by to fungovať perfektne. Ale nie v Španielsku."

Práve teraz španielski vládnuci socialisti tvrdia, že sa zameriavajú na to, aby dokázali zabezpečiť, že pracovníci, ktorí museli ísť počas pandémie na nútenú dovolenku, sa budú môcť po opätovnom otvorení ekonomiky vrátiť k stabilným pracovným miestam.

Súvisiace články

Aktuálne správy