oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
Za prudkým rastom cien ropy z vlaňajších miním je niekoľko dôvodov. Jedným z nich je spoločná viera v bezprostredný „komoditný supercyklus“, v ktorom nárast ekonomickej aktivity po pandémii povedie k nárastu dopytu po rope.
Cena ropy je ako na horskej dráhe. Brent, sa ktorá vlani v apríli obchodovala v zápornom pásme, sa začiatkom marca vyšplhala až na 70 USD za galón. Odvtedy klesla pod 64 USD. Kam to teda smeruje a aké to má dôsledky?
Ponuka je obmedzená, pretože Saudská Arábia a Rusko na jar 2020 obmedzili ťažbu. V súčasnosti panuje podozrenie a konsenzus, že sa snažila znížiť ceny, aby vytlačili z trhu menej efektívnych producentov bridlicovej ropy z USA. Malo to v podstate taký efekt, že sa na trh dostalo menej bridlice.
Ceny v posledných pár dňoch poklesli kvôli obavám, že európske problémy s očkovaním spomalia globálne oživenie, a to vďaka silnejšiemu doláru po tom, čo Federálny rezervný systém USA na svojom poslednom politickom stretnutí 17. marca obmedzil rast výnosov štátnych dlhopisov.
Napriek tomu to vyzerá tak, že ceny ropu budú smerovať aj naďalej hore. Väčšina ropných spoločností totiž signalizuje zníženie kapitálových výdavkov. Medzitým má Opec, kartelom trinástich ropných krajín, skutočný záujem pokračovať v obmedzovaní ťažby s cieľom udržať vyššie ceny, zatiaľ čo celý rámec parížskej dohody o klíme má za cieľ predražiť ťažbu ropy. Toto sa prenesie na spotrebiteľov vo forme vyšších cien.
Pokiaľ ide o dopyt po rope, očakáva sa, že bude stúpať ešte mnoho rokov, a to aj napriek nárastu obnoviteľných zdrojov. Nedávna štúdia agentúry BloombergNEF predpovedá, že zelená agenda od roku 2035 iba vytlačí ropu do štrukturálneho poklesu.
Je pravda, že uhlíková daň môže zmierniť dopyt tým, že bude čoraz viac penalizovať spoločnosti za používanie fosílnych palív, či už prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami, nového čínskeho systému alebo navrhovaného londýnskeho dobrovoľného systému alebo amerického systému. Bude to však závisieť od toho, ako sa vyvinú pravidlá. Schéma EÚ je najpokročilejšia, ale obsahuje veľa výnimiek, ktoré v súčasnosti minimalizujú požiadavky mnohých sektorov.
Cena ropy a jej vzťah s hospodárskym oživením, cenami dlhopisov a infláciou budú pre svetový trh po pandémii zásadný. Ceny ropy úzko súvisia s infláciou. Je to preto, že ropa má pri obehu trhmi multiplikačný efekt. Napríklad spoločnosti prevádzkujúce vozidlá cenu ropy prenášajú na spotrebiteľov zvyšovaním cien tovarov a služieb.
V USA už existujú značné obavy z inflačného dopadu stimulačného balíka 1,9 bilióna USD, zvlášť keď Federálny rezervný systém naznačil, že bude tolerovať vyššiu infláciu ako predtým. Rastúce ceny ropy prispievajú k týmto obavám. Dlhodobé úrokové sadzby rastú s obavami z inflácie a v poslednom čase sa riadne prudko zvýšili. Ak to bude pokračovať, mohlo by to obmedziť to, čo si môže americká vláda požičať na výdavky na infraštruktúru. Inflácia môže zároveň predražiť infraštruktúru. Fed má preto motiváciu udržiavať úrokové sadzby na čo najnižšej úrovni a veľa sa špekuluje, či to urobí nákupom dlhodobejších štátnych dlhopisov. To by však mohlo ešte viac podnietiť infláciu, ktorá by mohla v konečnom dôsledku tlačiť ceny ropy ďalej, takže ide o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi nadmernou a nedostatočnou stimuláciou ekonomiky. Ak bude inflácia držaná na uzde, môže to mať za následok nižšie alebo prinajmenšom stabilné ceny ropy, rovnako ako po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007-09.
Vo Veľkej Británii je situácia trochu iná. Inflácia zostala nízka, pretože ceny ropy klesali. COVID-19 drasticky znížil dopyt po britskej rope a vrtná činnosť bola pandémiou negatívne ovplyvnená. Vyššie ceny by to mali zvrátiť v závislosti od dopytu po rope zo zahraničia, vrátane dopytu z Európy.
Pri vývoji v krajinách, ktoré sú závislé od vývozu ropy a iných prírodných zdrojov, sú vyššie ceny určite vítané. Mnoho krajín s nízkymi a strednými príjmami, vrátane Nigérie a Indonézie, zaznamenalo negatívne dopady poklesu dopytu po rope počas pandémie na svoje vládne rozpočty. V Nigérii bola vláda nútená znehodnotiť nairu, aby stimulovala ekonomiku. Za takýchto okolností môže byť rastúca cena ropy úľavou, a to aj pre vývozcov iných komodít, ako sú priemyselné kovy, ktorých ceny sú spojené s ropou. Ostatné rozvojové krajiny strácajú so zvyšovaním cien ropy, najmä dovozcovia ropy ako je Thajsko a Turecko. Turecká centrálna banka sa všemožne snaží obmedziť infláciu.
Cena ropy má dopad na schopnosť národov dosiahnuť ciele čistých nulových emisií požadované na základe Parížskej dohody. Drahšia ropa by mala urýchliť zmenu, aby sa obnoviteľné zdroje energie stali najlacnejším spôsobom výroby elektriny a napájania dopravy. Nižšie náklady na obnoviteľné zdroje v porovnaní s fosílnymi palivami už pomohli zvýšiť ich atraktivitu.
Vyššie ceny ropy paradoxne tiež stimulujú ropné spoločnosti, aby viac investovali do prieskumu a ťažby. To je ale potenciálny krok nesprávnym smerom v prípade čistých nulových emisií. A v rozvojových krajinách, ktoré vo veľkej miere závisia od vývozu ropy, znamenajú vyššie ceny viac peňazí na výdavky pre spoločnosť, čo zvyšuje popularitu vlády. Aj oni teda môžu uprednostniť väčší prieskum a ťažbu ropy, potenciálne na úkor rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a plnenia národne stanovených uhlíkových cieľov.
To však neznamená, že vyššie ceny ropy negatívne ovplyvnia celkový rozsah alebo tempo výdavkov na obnoviteľné zdroje. Musia sa však ďalej rozvíjať a budovať, takže vyššie ceny ropy určite znamenajú riziko pre pokrok v rozvojových krajinách. To znamená, že schopnosť udržať ceny ropy na príliš vysokých úrovniach bude hrať kľúčovú úlohu v tempe a rozsahu prechodu na energiu.
