oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
COVID-19 z nás urobil keynesiánov. Pandémia nás prinútila akceptovať, že vlády na celom svete musia minúť viac, ako zarobia, na stimuláciu svojich ekonomík, ktoré boli zničené pandémiou a obmedzeniami na jej odvrátenie.
Ekonomická ortodoxia už dávno spočíva v tom, že vlády by sa mali snažiť vyvážiť svoje účtovné knihy a v ťažkých časoch prenechať správu svojich ekonomík centrálnym bankám. Videli sme to v rokoch po finančnej kríze 2007 – 2009, keď sa väčšina veľkých mocností usilovala o šetrenie, zatiaľ čo ich centrálne banky znižovali úrokové sadzby a vyhlasovali postupné kolá kvantitatívneho uvoľňovania (známe ako tlačenie peňazí).
Táto ortodoxia bola narušená pandémiou COVID-19 a teraz ju pochoval stimulačný balíček prezidenta Joe Bidena vo výške 1,9 bilióna dolárov. Stimul známy ako americký záchranný plán, obsahuje: jednorazovú platbu vo výške 1 400 USD pre väčšinu Američanov, predĺženú podporu v nezamestnanosti, zvýšené výhody potravinových poukážok, zvýšené daňové úľavy, granty pre firmy, či zvýšené financovanie vzdelávania. Toto je veľká injekcia do ekonomiky USA, ktorej sa nevyrovná zvýšené zdanenie, aj keď Biden zvyšuje niektoré dane a zvažuje ich dvihnúť ešte viac, najmä pokiaľ ide o bohatých.
Mnoho ďalších krajín si požičiava a vynakladá prostriedky na podporu svojich ekonomík, avšak podpora USA je oveľa väčšia. Podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) budú fiškálne stimuly USA tvoriť viac ako 15 % HDP v porovnaní so 7 % v eurozóne a 4 % v Japonsku.
Dopad tohto fiškálneho stimulu na ekonomiku USA bude závisieť od toho, ako zareagujú spotrebitelia a výrobcovia. Jednoducho, či budú spotrebitelia míňať viac a nie šetriť svoje ďalšie príjmy a či budú výrobcovia investovať viac a nie len zlomok svojej kapacity. Na správanie sa spotrebiteľov a výrobcov bude mať vplyv rozsah zavedenia očkovania a otvorenie ekonomiky. V roku 2020 sa USA nachádzali v nie práve závideniahodnej situácii. Šlo o kombináciu nekompetentnosti a / alebo smoly, čo viedlo k vysokej miere úmrtí na COVID-19 a prepadu HDP. Dnes sú už na tom oveľa lepšie, s relatívne rýchlym postupom očkovania a otvorením veľkej časti ekonomiky. To naznačuje, že spotrebitelia a výrobcovia budú utrácať a ekonomika sa rýchlo zotaví. OECD odhaduje, že Bidenov stimul zvýši americký HDP o 3,8 %, čo podporí zamestnanosť, mzdy a zisky.
Z Bidenovho stimulu ale budú ťažiť aj ďalšie krajiny, z dôvodu veľkosti americkej ekonomiky a jej globálnych väzieb. Bude to ovplyvnené tým, ako Američania míňajú svoje stimulačné peniaze, a silou obchodných vzťahov USA s inými krajinami. Ak Američania zareagujú na otvorenie americkej ekonomiky vynaložením svojich príjmov a zadržaných úspor na spotrebiteľské služby ako je stravovanie, kultúra, fitness, a podobne, potom bude dopad na ďalšie krajiny oveľa menší, pretože väčšina z týchto služieb sa poskytuje lokálne. Ak však americkí spotrebitelia v dôsledku stimulu nakúpia viac dovážaného tovaru, podporí to ekonomiky iných krajín. OECD očakáva, že Bidenova podpora zvýši svetový HDP o 1,1 %, zatiaľ čo kanadská ekonomika vzrastie o 1,2 %, čo dokazuje, že na geografii stále záleží.
Napriek zjavnej presnosti predpovedí OECD, bude celkový výsledok pre jednotlivé krajiny závisieť od toho, ako dobre sa vysporiadajú s pandémiou. Ak sa extra národný dôchodok zo zvýšeného vývozu do USA premení na väčšie výdavky v príslušnej krajine, bude to ďalej podporovať danú ekonomiku. Ale ak sa ušetrí veľká časť príjmu, možno kvôli pandemickým obmedzeniam, alebo preto, lebo spotrebitelia sú skeptickí ohľadom svojich ekonomických vyhliadok, bude celkový dopad na ekonomiku tlmený. Vzhľadom na to, že zavedenie očkovania v mnohých krajinách bolo pomalé a nepravidelné, je veľmi pravdepodobné, že toto bude scenár blízkej budúcnosti.
Hoci je teda Bidenova podpora veľmi potrebným doplnkom svetového hospodárstva, pre mnohé krajiny nebude stačiť na ich návrat na predpandemickú úroveň hospodárskej činnosti. Musia urýchliť svoje očkovacie programy a zaviesť fiškálny stimul v podobnom rozsahu ako USA. Napriek všeobecnému uznaniu, že deficitné výdavky sú najlepším spôsobom na oživenie globálneho rastu, stále existujú obavy od zo strany niektorých ortodoxných ekonómov s antipatiou k prehlbujúcim sa deficitom. The Economist vyhlásil, že Bidenov balíček je „veľkým hazardom“ s argumentom, že americký rozpočtový deficit by sa mohol vymknúť spod kontroly a že by mohla stúpnuť inflácia. V skutočnosti je deficit ľahko financovateľný, pretože existuje vysoký dopyt po vládnom dlhu USA. A ako argumentovala ministerka financií Janet Yellenová, riziká inflácie v USA sú malé a „zvládnuteľné“.
Najväčšou hrozbou je, že rozvíjajúca sa americká ekonomika by mohla viesť k posilneniu dolára a vyšším globálnym úrokovým sadzbám. To môže spomaliť oživenie mimo USA a bude to veľká záťaž pre rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré majú dlhy denominované v amerických dolároch.
Celkovo sa však dá povedať, že svetová ekonomika bude mať z tohto stimulu úžitok, a to o to viac, ak budú výdavky v rovnakom rozsahu využívať aj iné krajiny s vysokými príjmami. Nie je dôvod, prečo by to nemohli urobiť. Základnou prioritou však ostáva urýchlenie zavedenia očkovania na celom svete. Svetová zdravotnícka organizácia už varovala pred „katastrofickým morálnym zlyhaním“, pretože chudobné krajiny zaostávajú v očkovaní svojich občanov.
