oPeniazoch.sk, Norway Today Foto: TASR/Š.Puškáš ;getty images
V uplynulom roku musela svetová ekonomika čeliť dopadom pandémie COVID-19, ktorá zasiahla všetky kúty sveta a všetky odvetvia svetového hospodárstva. Niektoré krajiny, ktoré sa po uzavretí otvorili, zostali relatívne nepoškodené.
Všeobecne platí, že autoritárske režimy, kde sú lídri menej viazaní volebnými cyklami, individuálnymi slobodami a trhom riadenými ekonomikami, boli schopné efektívnejšie uzavrieť svoju krajinu. Ľahkosť, s akou môžu takéto krajiny mobilizovať armádu pri presadzovaní blokád či pomoci pri programoch hromadného očkovania, pomohla k rýchlejšiemu znovuotvoreniu ich ekonomík v porovnaní s inými, slobodnejšími krajinami. Majú tak lepšie predpoklady, aby mohli plne využívať výhody plynúce zo slabšej globálnej ekonomiky. Obrovský pokles medzinárodnej produktivity, podnikania a obchodu spôsobil, že vlády na celom svete podporili odvetvia svojej ekonomiky enormnou finančnou injekciou. Spôsobilo to výpredaj kľúčových strategických spoločností a zdrojov.
Nórsko zaznamenalo v posledných rokoch prudký nárast čínskych a ruských investícií. Čínsky štátny podnik ChemChina a jeho akvizícia Elkem v roku 2010, sa považovala za začiatok novej éry. Mať čínsku vládu ako najväčšieho akcionára v tak strategickej nórskej chemickej spoločnosti, ktorá je producentom drahých kovov, vyvolalo vlnu neistoty. Najmä v uplynulom roku došlo v Nórsku k posilneniu ekonomickej prítomnosti Číny a Ruska. V dôsledku slabšej ekonomiky ovplyvnenej COVID-19, najmä extrémny dopad pandémie na cestovný ruch spôsobil, že vláda vlani hodila záchranné lano Norwegian Air Shuttle vo výške takmer 3 miliárd NOK. Čínska štátna spoločnosť BOAC Aviation Ltd, sa podľa informácií verejnoprávnej NRK, okamžite vrhla na základe vládnej podpory na túto zraniteľnú leteckú spoločnosť, aby v nej získala 12,67 % a stala sa tak jej druhým najväčším akcionárom.
Ďalším príkladom je nedávny kontroverzný predaj továrne Bergen Engines v Hordviknesete za 1,6 miliardy NOK ruskej spoločnosti TMH International. Predaj mal predbežnú vládnu podporu, súhlasne sa vyjadrili štyri ministerstvá (obchod, zahraničie, obrana a spravodlivosť). Ale keďže najväčším klientom spoločnosti Bergen Engines je nórske námorníctvo, objavili sa obavy, tak z radov nórskych ozbrojených síl, ako aj ostatných členov NATO, či sa kľúčová vojenská technológia nedostane do ruských rúk. Podľa ministerky spravodlivosti Moniky Mælandovej bol predaj dočasne pozastavený z dôvodu „bezpečnostných obáv“.
V oboch prípadoch ide o súkromné obchodné transakcie, do ktorých by štát nemal zasahovať. Nie všetci sú však z uzavretia obchodov nadšení. Hospodársky zásah autoritárskych krajín do kľúčových strategických sektorov nórskej ekonomiky vyvolal širokú politickú diskusiu o dôsledkoch takýchto akvizícií.
V uplynulom desaťročí došlo k agresívnemu nárastu autoritárskych krajín, a to nielen na finančných trhoch. Väčšia pozícia týchto krajín v nórskej ekonomike nie je len zlým biznisom, ale tiež podkopáva národnú bezpečnosť. Aktualizovaná verzia zákona o bezpečnosti (Sikkerhetsloven) vstúpila do platnosti v roku 2018 špeciálne s cieľom čeliť týmto agresívnym akvizíciám. Niektorí politici spochybňujú zmysel aktualizácie zákona, keď tieto akvizície môžu pokračovať so zdanlivo slabou reguláciou zo strany štátu. Zákon teraz dáva Národnému bezpečnostnému úradu (regulačný orgán pre dohľad nad takýmito akvizíciami) priestor na blokovanie podobných obchodov. Zahraničné akvizície súkromných aj verejných nórskych spoločností, ktoré priamo alebo prostredníctvom dodávateľských reťazcov spadajú do rámca plniaceho „základnú národnú funkciu“, môžu byť z dôvodov národnej bezpečnosti zakázané. To sa dá v zásade uplatniť na rôzne odvetvia hospodárstva, nielen na sektor obrany.
Ekonomická prítomnosť krajín ako je Čína a Rusko v Nórsku spôsobila poplach aj v Nórskej zahraničnej spravodajskej službe. Generálporučík Morten Haga Lunde, ktorý minulý rok odovzdal svoju výročnú správu, uviedol, že krajiny, ako napríklad Rusko a Čína, „… majú politické systémy s úzkymi a zamýšľanými väzbami medzi politikou a ekonomikou, medzi štátnou a súkromnou sférou a medzi civilnou a vojenskou sférou.“ Napríklad akvizícia nórskych spoločností zaoberajúcich sa zdrojmi má tak nielen politické, ale aj ekonomické dôvody. Možné uplatnenie zákona o bezpečnosti naznačila ministerka spravodlivosti Monica Mælandová v súvislosti s dočasným pozastavením predaja Bergen Engines pre NTB: „existuje veľká neistota ohľadne záujmov národnej bezpečnosti“ (predaja). Zdá sa, že vláda veľmi intenzívne uvažuje o použití tohto zákona na trvalé zastavenie predaja.
Zatiaľ čo rôzne spravodajské agentúry v Nórsku označili Čínu a Rusko ako najväčšiu hrozbu, zvyšujúcu sa s ich nedávnym rastom ekonomickej prítomnosti, náčelník ozbrojených síl Eirik Kristoffersen stále požaduje širší dialóg. Hranice NATO s Ruskom sú dôvod, prečo musí Nórsko citlivo vyvážiť hospodárske, politické a vojenské záležitosti.
Zložitosť prebiehajúcej debaty o získavaní kľúčových nórskych zdrojov, infraštruktúry alebo spoločností azda najlepšie vystihuje arktický región Nórska. Ide o oblasť, ktorá je nedostatočne osídlená, ale bohatá na prírodné zdroje. Do infraštruktúry a pracovných príležitostí sú potrebné obrovské investície. Tieto príležitosti nedávno nevyužilo Oslo, ale Moskva a Peking. Arktická oblasť zaznamenala zvýšenú pozornosť Číny. V posledných rokoch Čína nielenže zverejnila bielu knihu s vlastnou „politikou pre Arktídu“, ale aj významné zastúpenie čínskych spoločností. Most Halogaland neďaleko Narviku bol postavený za čínskej spolupráce ako dôležitý spojovací článok prechádzajúci cez fjord Rombaken k neďalekej európskej ceste E6. Toto je súčasťou rozvoja arktickej oblasti ako severnej trasy čínskou vládou presadzovanej Novej hodvábnej cesty, kľúčovej infraštruktúry, ktorá prepojí obchodné cesty z Európy do Číny.
Rusko, ktoré má spoločnú pozemnú hranicu s Nórskom, má v tomto regióne stabilnejšie zastúpenie. Ruská spoločnosť Novatek začala stavať popredné svetové zariadenie na ťažbu ropy a zemného plynu v Murmansku, asi 250 kilometrov od Kirkenes. Zamestnáva viac ako 15 000 ľudí a pretrváva nádej, že sa z ďalekej severnej Arktídy stane nový globálny obchodný uzol. Faktom však zostáva, že veľká časť prírodných zdrojov leží v nórskych teritoriálnych a hospodárskych vodách.
S rastúcimi globálnymi teplotami sa do popredia záujmu dostáva aj kedysi nesplavná trasa Severného mora spájajúca Európu s Áziou. V regióne už existuje čínsko-ruský spoločný podnik pre zemný plyn a zvýšila sa aktivita v oblasti nákladnej dopravy. Ďalšie rozvinutie ráta s Kirkenes ako s hlbokomorským prístavom, ktorý by pomohol obchodným príležitostiam pre Nórsko, Čínu a Rusko.
Na prítomnosť historicky autoritárskych krajín v nórskej ekonomike sa dá pozrieť aj z iného uhla, z pohľadu ľudských práv. Historicky bola zahraničnou politikou nórskej vlády podpora tých práv, ktoré sú zakotvené v Deklarácii ľudských práv OSN, ako je sloboda názoru, náboženstva, prejavu, rovnosť, súkromie atď. Nórska vláda v ostatnom čase presadzuje aj mierovú diplomaciu, väčšie začlenenie žien do hospodárskeho a politického života a zmenu podnebia. Sú to slobody, ktoré mnohé z tých krajín, ktoré zvyšujú svoju ekonomickú prítomnosť v Nórsku, jednoducho nemajú. Ďalšia integrácia týchto krajín do nórskej ekonomiky, v rámci strategických zdrojov, spoločností, či infraštruktúry, viedla k presvedčeniu, že tieto podiely by sa mohli použiť na ovplyvnenie nórskej politiky.
V tom istom roku, keď spoločnosť ChemChina získala podiel v spoločnosti Elkem, udelil nórsky Nobelov výbor výročnú cenu za mier čínskemu spisovateľovi a významnému disidentovi Liou Siao-pobovi. Aj keď je výbor nezávislým vládnym subjektom, Číňania to považovali za dôvod na zmrazenie diplomatických vzťahov na 6 rokov. Znamenalo to pozastavenie rozhovorov o voľnom obchode, ktoré sa obnovili len nedávno. Odvtedy je nórska vláda pri rokovaniach s Čínou obozretnejšia.
Na komplexnú integráciu nórskej a ruskej ekonomiky upozorňuje aj Nórsky štátny suverénny fond, ktorý nebral do úvahy sankcie zo strany EÚ a USA a navýšil vlastníctvo ruských spoločností, predovšetkým v ropnom a plynárenskom sektore. S príchodom väčšieho množstva nórskych peňazí do spoločností spojených s Putinovým režimom, ako je Gazprom, je pravdepodobné, že tieto peniaze budú použité na podporu slabnúcej ekonomiky… a režimu.
Silnejšia prítomnosť Ruska a Číny v Nórsku viedla k pokračujúcej diskusii. To, že nórska vláda rokuje so svojím čínskym náprotivkom o voľnom obchode, neschvaľuje žiadna mládežnícka odnož spomedzi hlavných politických strán (okrem strany Progress). Žiadajú okamžité zastavenie kvôli porušeniu ľudských práv v zaobchádzaní s moslimskou populáciou Ujgurov v Číne.
Nedávno zverejnená štúdia postojov k zahraničným investíciám poukázala na všeobecný skepticizmus voči Rusku a Číne. Zaujímavé boli vekové rozdiely, tí mladší sa ukázali voči ruským a čínskym investíciám menej skeptickí. Po ukončení studenej vojny sa Čína agresívne vrhla na trhovú ekonomiku, mladá generácia si preto nemôže pamätať na život uprostred „železnej opony“ a nevníma tak nebezpečenstvá komunizmu.
Aj keď prítomnosť krajín ako Čína a Rusko v tomto regióne nie je ničím novým, zvýšená ekonomická aktivita je niečo, čo tu doposiaľ nebolo. Preto je viac ako kedykoľvek predtým potrebná rozumná debata o dlhodobých následkoch akejkoľvek formy peňazí z krajín, ktoré nemusia byť nevyhnutne v súlade s mnohými aspektmi nórskej spoločnosti. Ako hovorí staré nórske príslovie: „Lepšia prázdna peňaženka, ako nesprávne získané peniaze.“
