oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Údaje zverejnené v pondelok ukázali, že nákup dlhopisov ECB sa mierne spomaľuje a vytvára ďalší tlak na výnosy z dlhov v regióne.
Politika centrálnych bánk je z veľkej časti založená na rôznych signáloch či slovných zásahoch. Slávny komentár bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho urobiť „čokoľvek čo bude potrebné“ je toho dokonalým príkladom. Samotné slová však nemôžu vždy zabezpečiť potrebný výsledok. V posledných týždňoch úradníci ECB hlasno označovali rast výnosov dlhopisov za „situáciu, ktorú musíme pozorne sledovať“.
V Rade guvernérov ECB neexistuje jednomyseľnosť, pokiaľ ide o to, či sú podmienky financovania vystavené riziku prepadu so silným rastom výnosov. A účastníci trhu by chceli lepšie porozumieť možným reakciám ECB na tieto otázky.
V posledných týždňoch sa výnosy z aktív s pevným príjmom (najmä z amerických štátnych dlhopisov) zvýšili z dôvodu viery, že po pandémii koronavírusu sa zvýši inflácia a povedie k sprísneniu menových podmienok. Vyššie výnosy znamenajú, že vlády, ktoré si požičiavajú, čelia vyšším nákladom na spravovanie svojich dlhov, čo však malo za následok aj oslabenie akciových trhov s významnými spoločnosťami, ktoré tiež museli viac platiť za svoje dlhové záväzky. „Myslíme si, že nedávne pohyby na trhu otvárajú tento rámec prvému významnému testu," uviedol Spyros Andreopoulos, hlavný európsky ekonóm spoločnosti BNP Paribas. „Po prvé, ECB musí rozhodnúť, či – a ako – zasiahnuť, ak dôjde k zmysluplnému zvýšeniu výnosov. Po druhé, ECB musí rozhodnúť, či bude podmienky financovania konkretizovať viac, ako doteraz.“
Keď sa centrálna banka eurozóny ešte v decembri rozhodla pridať k svojim cieľom „zachovanie priaznivých podmienok financovania“, nebolo jasné, čo to v skutočnosti znamená. V Rade guvernérov sa podľa zdrojov blízkych osobám s rozhodovacími právomocami vyskytli rozdiely v interpretácii tohto pojmu.
Posledné údaje o inflácii v regióne boli lepšie, ako sa očakávalo, rast cien energií spôsobil rast cien. Ale aj za celý rok existuje jasný reflačný tlak v dôsledku znovuotvorenia ekonomík po blokáde Covid-19. „V nedávnych prejavoch sa predstavitelia ECB v skutočnosti nezaoberali posledným zvýšením miery inflácie a mlčali o prognózach inflácie ECB,“ uviedol Carsten Brzeski z ING Research. „Podľa nášho názoru by celková inflácia mohla v druhej polovici roka dosiahnuť 2 % a sme veľmi zvedaví, či ECB tento názor zdieľa.“
Údaje zverejnené v pondelok ukázali, že držba dlhopisov ECB v rámci jej pandemického stimulačného programu sa v týždni do 3. marca zvýšila iba o 11,9 miliárd eur, čo je pokles z 12 miliárd eur spred týždňa a pod priemerom 18,1 miliárd eur od začiatku programu. To v skutočnosti znamená, že sa jej nákup dlhopisov mierne spomaľuje a vytvára ďalší tlak na zvýšenie výnosov z dlhov v regióne. Výnosy majú inverzný vzťah s cenou dlhopisu.
Výpredaj dlhu zjavne ECB neprinútil k zintenzívneniu nákupov a nie je jasné, či sa centrálna banka rozhodla ignorovať zvyšovanie výnosov, alebo či čaká na zvolanie rady guvernérov s cieľom nájsť spoločný postup. Odpoveď by mohla padnúť na štvrtkovom stretnutí.
