Štvordňový týždeň: Pandémia mení zaužívané pracovné zvyklosti

Diskusia 4  
Štvordňový týždeň: Pandémia mení zaužívané pracovné zvyklosti
Zdroj: hbr.org;techrepublic.com;the conversation
Foto: getty images


17. 1. 2021 - Mnoho pracovísk už roky experimentuje s rôznymi typmi flexibilných pracovných mechanizmov, ale kvôli pandémii sa potreba pružnosti razom stala oveľa naliehavejšou.

Pandémia zintenzívnila mnohé kampane zamerané na flexibilnú prácu, medzi nimi sa napríklad pravidelne objavuje aj výzva na štvordňový pracovný týždeň. Tento model v minulosti slúžil ako spôsob znižovania nezamestnanosti, napríklad počas veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch. Francúzsko zaviedlo pred takmer 20 rokmi zníženie pracovného času na menej ako 35 hodín týždenne s cieľom dosiahnuť pre národ lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Myšlienka v posledných rokoch získava čoraz väčší význam a stáva sa znej globálny trend. Napríklad Španielsko pracuje na celonárodnom prechode na štvordňový alebo 32-hodinový týždeň na základe návrhu zo začiatku decembra 2020 z pera viceprezidenta Pabla Iglesiasa. Európskym lídrom v tomto smere je Holandsko, kde je priemerný týždenný pracovný čas (s prihliadnutím na pracovníkov na plný aj čiastočný úväzok) okolo 29 hodín, čo je podľa údajov OECD najmenej zo všetkých priemyselných štátov.

Štvordňový týždeň: Pandémia mení zaužívané pracovné zvyklosti

Nie všetci sú ale touto myšlienkou nadchnutí. Mnohí predpokladajú, že produktivita by bola v takomto prípade sporná a prechod by sa ukázal ako príliš nákladný. Ale niekoľko nadnárodných spoločností ukázalo, že sa dá prejsť na štvordňový týždeň s pozitívnymi výsledkami.

V roku 2019 sa spoločnosť Microsoft Japan rozhodla otestovať životaschopnosť štvordňového pracovného týždňa. Test ukázal významné zvýšenie produktivity, ako aj výrazné zníženie nákladov na elektrinu a na tlač papierových dokumentov. Spoločnosť Unilever v súčasnosti testuje tento model, zatiaľ na jeden rok dostalo všetkých 81 zamestnancov takúto možnosť v rámci firmy na Novom Zélande. Vo Veľkej Británii sa v nedávnej správe organizácie Thinktank Autonomy použili štatistické údaje o ziskovosti viac ako 50 000 britských spoločností a zistilo sa, že podľa najhoršieho scenára by štvordňový týždeň bez škrtania platov bol pre väčšinu podnikateľov výhodný hneď v úvodnej fáze potom, čo kríza COVID pominula. Autori správy tvrdia, že vláda Spojeného kráľovstva by mohla zabrániť prudkému nárastu nezamestnanosti, ak by pomohla firmám prejsť na štvordňový týždeň, čo naznačuje, že verejný sektor by nemal stáť v ceste prijatiu kratšieho pracovného času.

Mnoho firiem sa začalo o skrátenie pracovného času zaujímať ešte dávno pred možnými vládnymi krokmi. V roku 2019 uskutočnila Henley Business School výskumný projekt, do ktorého bolo zapojených viac ako 500 vedúcich pracovníkov a 2000 zamestnancov vrátane spoločností, ktoré už zaviedli štvordňový pracovný týždeň (33 % opýtaných firiem), zameraný na výhody, výzvy a alternatívy k štvortýždennému pracovnému týždňu. Prieskum okrem iného zistil:

  • zlepšenie schopnosti prilákať a udržať si talentovaných,
  • zvýšenie celkovej spokojnosti zamestnancov,
  • zníženie úrovne hlásených ochorení u zamestnancov,
  • zvýšenie produktivity.

Tieto výhody majú obrovský finančný dopad, kombinované úspory pre podniky vo Veľkej Británii už teraz dosahuje úroveň 92 miliárd GBP ročne, čo predstavuje 2 % z celkového ročného obratu.

Štvordňový týždeň: Pandémia mení zaužívané pracovné zvyklosti

Napriek tomu sa niektoré firmy zdráhajú prejsť na štvordňový týždeň. Napríklad pre tie organizácie, ktoré potrebujú poskytovať služby zákazníkom nad rámec štandardných úradných hodín, by malo zníženie dostupnosti zamestnancov obrovský dopad. Takéto prevádzkové ťažkosti boli jedným z dôvodov, prečo spoločnosť Wellcome Trust zrušila plány na implementáciu štvordňového pracovného týždňa. Ostatní zamestnávatelia sa domnievajú, že štvordňový pracovný týždeň by sa kvôli problémom s dôverou dal len ťažko zrealizovať. Polovica zamestnancov, ktorých v prieskume oslovili, by sa pre tento spôsob práce nerozhodla, ak by mala pocit, že zo strany zamestnávateľa nemá správnu podporu.

Odborníci preto radia, prechod na štvordňový pracovný týždeň by mal mať 5 základných krokov.

1. Začať pomaly
Napriek dôkazom o možnom ekonomickom prínose sa niektoré podniky zdráhajú zaviesť štvordňový pracovný týždeň. Z tohto dôvodu je dobrou možnosťou začať pomaly. Unilever a Microsoft sú príkladmi spoločností, ktoré vyskúšali nové rozvrhnutie práce v rámci jednotlivých organizácií spoločnosti. Dobrým spôsobom, ako otestovať a posúdiť predbežné výsledky tejto zmeny, môže byť vyskúšanie skráteného pracovného týždňa len pre vybrané oddelenie, alebo pobočku a na obmedzený čas.

2. Úloha manažérov
Pre úspešné nasadenie štvordňového pracovného týždňa je rozhodujúce mať naklonených líniových manažérov. Línioví manažéri sú tými, kto by mal dostať celofiremné ciele na špecifické a konkrétne ciele svojej organizačnej jednotky. Ak títo pracovníci vnímajú flexibilné pracovné postupy negatívne, je menej pravdepodobné, že dajú svojim tímom pocítiť, že štvordňový pracovný týždeň je niečo, čo by skúsiť bez toho, aby riskovali svoju kariéru. Možnosťou je organizovanie školení, na ktorých sa demonštrujú výhody, ale najdôležitejším faktorom je zapojenie líniových manažérov do rozhodovacieho procesu, aby bolo možné prekonať všetky prevádzkové prekážky pred akoukoľvek implementáciou.

3. Zainteresovanosť
Jedným z hlavných dôvodov, prečo štvordňový pracovný týždeň rezonuje u prevažnej väčšiny zamestnancov, je ten, že môže viesť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Ľudia sú však samozrejme odlišní a majú rôzne motivácie, ktoré je potrebné zohľadniť. Na túto tému majú názor aj tí najopatrnejší zamestnanci, preto je pre líniových manažérov a zamestnancov dôležité, aby viedli otvorenú diskusiu o tom, ako najlepšie zlepšiť blahobyt a produktivitu.

4. Posúdenie procesov a výsledkov
Ak sa organizácia odhodlala a nasadiť štvordňový týždeň, je mimoriadne dôležité monitorovať, čo to prinieslo. Funguje zmena? A ak nie, tak prečo? Na základe tejto analýzy sa potom môžu rozhodnúť, či rozšíria program na celú svoju pracovnú silu.

5. Zváženie iných možností
Štvordňový pracovný týždeň nemusí fungovať pre každú organizáciu a tí, ktorí sú do veľkej miery odkázaní na služby zákazníkom, majú tendenciu postupovať opatrne. Existujú však aj iné typy flexibilných pracovných postupov. Pre niektoré organizácie môžu byť aspoň z krátkodobého hľadiska vhodnejšie iné formy flexibility ako je práca na diaľku, práca na čiastočný úväzok (za zníženú mzdu) alebo mix medzi prácou na diaľku a prácou v kancelárii.

Nepochybne sa posúvame do budúcnosti v znamení flexibilnejších pracovných postupov. Do budúcnosti, na ktorú prechod urýchlila pandémia. Štvordňový pracovný týždeň má potenciál znižovať nezamestnanosť, zvyšovať produktivitu a zlepšovať spokojnosť so životom a prácou. Možno však bude potrebné, aby organizácie starostlivo zvážili, ktoré formy flexibility môžu pre nich a ich zamestnancov znamenať najväčší prínos pre blahobyt a produktivitu.